Zostrojením auta v Pythone Timonova DofE cesta nekončí

Timon Červený zo Súkromného gymnázia v Bratislave sa v rámci programu DofE rozhodol pre netradičný cieľ, kódovanie auta. Vďaka nemu sa naučil základy programovania v Pythone, zistil, ako funguje prepojenie hardvéru so softvérom a osvojil si trpezlivosť pri riešení problémov, keď zariadenie nefungovalo podľa očakávaní. Ako Šport mal bicyklovanie, v ktorom si zlepšil kondíciu a dokázal dosiahnuť priemer 26 km/h na 30 km trati, čo bola preňho veľká výzva. DofE mu prinieslo nielen nové zručnosti, ale aj lepšie plánovanie cieľov, disciplínu a odvahu skúšať veci, do ktorých by sa inak nepustil.

Čo ťa motivovalo zvoliť si ako Talent programovanie auta?
Mojím cieľom bolo naučiť sa programovať v Pythone, no zároveň som chcel, aby ma táto aktivita bavila. Keďže som už v minulosti zostrojil auto pomocou iného programu, mal som aspoň základnú predstavu o tom, čo ma čaká. Vďaka tejto skúsenosti pre mňa bolo dosiahnutie tohto cieľa jednoduchšie.

Využiješ poznatky zo svojho DofE Talentu aj v budúcnosti? Plánuješ sa programovaniu ďalej venovať?
Naučil som sa základy programovania v Pythone, vďaka čomu sa teraz už viem v prostredí zorientovať a nájsť to, čo potrebujem. V budúcnosti určite niečo z týchto poznatkov využijem. Rád by som sa ďalej venoval aj zostrojenému autu. Počas strieborného DofE by som ho chcel vylepšiť a pridať mu nové funkcie.

Čo bolo pri plnení tohto cieľa tvojou najväčšou výzvou? Čo ťa bavilo najviac a čo najmenej?
Najväčšou výzvou bolo, keď mi tesne pred koncom celé zariadenie prestalo fungovať, a musel som ho rozobrať a znovu prepojiť jednotlivé súčiastky. Nakoniec sa problém vyriešil sám, pretože sa zariadenie zrazu opäť rozbehlo. Najviac ma bavili začiatky, keď som presne vedel, čo treba urobiť, a tešilo ma aj samotné zostavovanie auta. Rovnako ma bavilo jeho testovanie a dolaďovanie detailov. Najmenej ma však bavilo sťahovanie programovacích knižníc, pretože to takmer nikdy nešlo na prvý pokus a neraz som nad tým strávil aj dve hodiny, kým som našiel funkčné riešenie.

Čo praktické do života ti DofE prinieslo? Čo si sa naučil počas svojej cesty, čo využiješ aj v budúcnosti?
Naučilo ma to lepšie si rozvrhnúť svoje ciele. Predtým som ich často nedokončil alebo som sa k nim vracal až po dlhom čase. Z praktických vecí som si určite zlepšil kondičku na bicykli, keďže som trénoval aj cez zimu, lebo tomu by som sa inak nevenoval. A takisto som sa naučil základy programovania v Pythone, čo by som sa bez DofE pravdepodobne nenaučil.

Plánuješ s DofE pokračovať? Prečo si myslíš, že je dobré sa do programu zapojiť?
Áno, rád by som absolvoval aj striebornú a zlatú úroveň DofE, pretože vidím, že mi tento program veľmi pomohol. Najmä v tom, že som začal robiť veci, do ktorých by som sa inak nepustil, a venovať sa im pravidelne.

Ako Dobrovoľníctvo si mal digitalizovanie historických dokumentov o Bratislave. Ako prebiehala táto činnosť?
Od pána, ktorý organizoval Dobrovoľníctvo, som dostal súbor fotografií a naskenovaných dokumentov v online podobe. Mojou úlohou bolo tieto materiály upraviť, orezať ich, správne otočiť a zjednotiť, aby pôsobili prehľadne a esteticky. Následne som ich poslal späť, aby mohli byť zverejnené na stránke a sprístupnené všetkým.

Čo zaujímavé si sa o Bratislave dozvedel?
Dozvedel som sa napríklad, že ulica, na ktorej bývam, kedysi vyzerala úplne inak – stál tam len malý kostolík a celá ulica bola otvorená. Zaujímavé bolo aj to, že mi organizátor ukázal niekoľko veľmi starých dokumentov a fotografií, ktoré získali od miestnych obyvateľov.

Prečo si myslíš, že je dôležité zaujímať sa o históriu svojho mesta?
Podľa mňa je zaujímavé vidieť, ako mesto kedysi vyzeralo a ako sa postupne menilo. Je to dôležité, pretože tak človek spozná nielen jeho súčasnú podobu, ale aj to, ako vyzeralo v minulosti.

Povedz mi o svojom najsilnejšom zážitku z DofE.
Ťažko vybrať len jednu spomienku, mám dve, ktoré si najviac pamätám. Prvá je, keď sa mi podarilo dokončiť hlavnú aktivitu, auto. Potom som už len experimentoval s rôznymi vylepšeniami a dolaďoval ho. Druhá spomienka súvisí s bicyklom, keď sa mi podarilo dosiahnuť priemernú rýchlosť 26 km/h na 30-kilometrovej trase. Predtým sa mi to dvakrát takmer podarilo, no vždy mi kúsok chýbal, takže som mal pocit, že to nikdy nedokážem. A nakoniec sa mi to predsa len podarilo.

Čo by si odkázal budúcim Dofákom a Dofáčkam?
Treba si zvoliť také ciele, ktoré sú vám blízke a ktoré vás bavia. Potom ich plnenie pôjde ľahšie a budete mať väčšiu motiváciu. Odporúčam nastaviť si náročnejší cieľ, nie taký, ktorý viete hneď na začiatku splniť. Takto bude mať vaša snaha skutočný efekt a na konci sa budete cítiť oveľa lepšie, že ste to zvládli. Zároveň si však netreba stanovovať ciele príliš náročné, aby vás to neodradilo.