Vytvorila tanečné predstavenie o ľuďoch na autistickom spektre

Čo ťa motivovalo zapojiť sa do programu DofE? 

Mojou motiváciou bolo začať s niečím novým, čo ma posunie vpred. Zároveň ma zaujalo, že  DofE zohľadňujú zamestnávatelia aj vysoké školy.

Aká bola tvoja motivácia prejsť všetky úrovne?

Som typ človeka, ktorý, keď niečo začne, tak to vždy dotiahne do úspešného konca. Aj v osobnom živote si často nastavím ciele a pracujem na nich.

Vyššie si spomínala, že ťa motivovalo zapojiť sa do programu preto, že ti to pomôže na vysokú školu. Pomohlo ti  DofE dostať sa na univerzitu, kde práve študuješ? 

Rozhodne áno! Keďže som na univerzite vo Veľkej Británii, kde je DofE brané ako status. Spomenula som tento program v mojom motivačnom liste a myslím si, že mi to pomohlo zvýšiť šancu na prijatie.

Je nejaká vlastnosť, ktorú si v sebe našla práve vďaka tomuto programu? 

Prinieslo mi to oveľa viac sebavedomia, vyšla som zo svojej komfortnej zóny a ukázalo mi to, ako nemať strach skúšať nové veci. Je ťažké spomenúť iba jednú vec, keďže DofE ma sprevádzalo podstatnú časť môjho života a môžem povedať, že práve tento program mi pomohol vyformovať sa na osobnosť, akou som dnes.

Čítala som, že si sa venovala dámskej móde. Ako si sa k tomu dostala?

Už v predchádzajúcich úrovniach som sa venovala háčkovaniu. Celkovo milujem módu a retro oblečenie. Bolo to pre mňa niečo, čo som už dlho chcela vyskúšať. Doma som mala aj potrebné vybavenie - šijací stroj, látky a strihy, takže s týmto nebol problém. Téma znela veľmi zaujímavo. Zlato trvá celý jeden rok, preto som si zvolila navrhovanie a šitie. Mala som dostatok priestoru posúvať sa vpred a zároveň ma to po celý čas bavilo.  

V zapiskoch máš uvedené, že si vytvorila 6 šiat. Odkiaľ si čerpala inšpiráciu a ako vznikali tvoje diela?

Doma máme množstvo módnych časopisov, odkiaľ som brala inšpiráciu na strihy. Inšpiráciu na samotné návrhy som hľadala v katalógoch a na internete. A následne som už len otvorila skriňu s látkami a proces tvorby začal.

Prečo práve retro oblečenie bolo to, na čo si bola zameraná?

Retro veci, nielen oblečenie, majú v sebe dušu. Mám pocit, že zo sveta sa vytráca elegancia a ja som sa ju pokúsila vrátiť späť aspoň týmto spôsobom.

V dobrovoľníctve si sa venovala podcatsu o zdravej výžive a celkovo strave, prečo práve táto téma?

Záujem o zdravú stravu u mňa začala asi pred piatimi rokmi, keď som dočítala knihu "Ako nezomrieť "od doktora Gregera. Vtedy sa vo mne niečo zlomilo. Dovtedy som sa o zdravé stravovanie nezaujímala, no a vtedy som si uvedomila, ako strava ovplyvňuje naše zdravie a náš život. Je to téma, v ktorej sa rada vzdelávam a mám v nej, myslím si, aj prehľad. Rozhodla som sa preto zvýšiť povedomie o tejto téme pomocou podcastu.

Kde sa zrodila myšlienka, že budeš robiť tú osvetu skrze podcast a čo ti to prinieslo? 

Podcasty sú jednoduchý a spoľahlivý spôsob, ako šíriť informácie. Rozmýšľala som aj nad prednáškami, avšak to by bolo veľmi náročné na logistiku a na pravidelnosť. Získala som aj pohľad do zákulisia. Už viem, že nestačí prísť, sadnúť si a niečo povedať. 

Bolo veľmi milé, keď to objavili kamaráti a spolužiaci. Ja som o tom nikomu nepovedala a predsa si ten podcast nejako našli. Veľa z nich mi dalo feedback, ktorý posunul môj podcast  aj mňa samotnú. Celkovo, keď si porovnám moje začiatky a poslednú epizódu, zmena bola citelná, ale hlavne ja som nabrala sebavedomie a odvahu.

V športe si sa venovala tanečnej gymnastike, kde si mala predstavenie s názvom: O autistoch s autistami, opíš nám túto skúsenosť?

Tancu sa venujem od mala a moja trénerka spolupracovala s deťmi na autistickom spektre. Plánovali sme ich zapojiť do nejakého predstavenia, a tak vzniklo “O autistoch s autistami”. Myšlienkou bolo ukázať svetu, ako autisti vnímajú svet okolo seba, keďže v tejto spoločnosti sú častokrát nepochopení. Táto skúsenosť bola pre mňa veľmi obohacujúca, keďže som neočakávala, že mi to prinesie toľko nových zistení. Uvedomila som si, že moje poznatky o týchto ľuďoch ani zďaleka nie sú založené na pravde.

Aké to bolo prichádzať do priameho kontaktu s ľuďmi na autistickom spektre, pre teba ako človeka, čo takúto skúsenosť ešte nemal?    

Zo začiatku som bola nervózna, lebo som nevedela, ako sa mám správať. Postupne to však opadlo. Každý bol úplne iný a každý si vyžadoval iný druh komunikácie a prístupu. Sú to skvelí ľudia, usmiati, úprimní. Detské duše po celý život.

Čo ti to osobne prinieslo? 

Pre mňa osobne bolo obohacujúce, že som pochopila jedinečnosť ľudských bytostí v spojení s tancom, ktorý milujem.

Čo si robila na rezidenčnom projekte? Kde si ho trávila? Čo bolo tvojou úlohou?

Pomáhala som pri tvorbe projektu Erasmus+ v Oščadnici, ktorý bol zameraný na témy ako diskriminácia, antisemitizmus a xenofóbia. Stretla som úžasných ľudí z Portugalska, Kazachstanu a Kirgizska. Každý deň som viedla jeden workshop, čo mi pomohlo nabrať sebavedomie, odvahu a zlepšiť svoje komunikačné schopnosti.

Čo pre teba znamená DofE?

Nové skúsenosti, zážitky, ktoré by som za iných okolností nezažila. Na niektoré budem spomínať po celý život, napríklad na zlatú expedíciu - prežili sme štyri dni v lese a odniesli si toľko skúsenosti a vtipných situácií.

Akú radu by si dala mladým ľuďom, ktorí sú práve zapojení v DofE? Alebo zvažujú, že sa zapoja?

Nech sa obklopia ľuďmi, ktorí do toho pôjdu s nimi, lebo je to oveľa jednoduchšie ako byť na to všetko sám. Taktiež, snažiť sa užívať si cestu je najlepší spôsob ako dosiahnuť “cieľovú destináciu”. Niekedy sa veľmi sústredíme na dosiahnutie istého cieľa, že zabúdame vnímať prítomnosť. Musia veriť v samých seba, nenechať si nič diktovať od ostatných a ísť za svojím srdcom, bez ohľadu na to, čo si druhí myslia.

Je niekto komu chceš aj poďakovať za toto dobrodružstvo? 

Chcela by som poďakovať Lukášovi Hrošovskému, keďže po tom, ako DofE skončilo na mojej škole, som nemala kde pokračovať a jeho SYTEV mi dal možnosť pokračovať ďalej pod jeho vedením. Bez Lukáša by to bolo pre mňa omnoho náročnejšie.