Veľké veci sa začínajú malým krokom do neznáma

Ako si sa dostala k programu DofE?
Pani profesorka Hrenáková nám urobila prednášku. Na začiatku sa mi zdal program komplexný a náročný, no postupne ma veľmi očaril. Hneď som do toho išla.

Ako hodnotíš svoj progres, v čom si sa zlepšila? 

DofE bolo mojou každodennou súčasťou na strednej škole. Vďaka DofE som mala motiváciu robiť niečo naviac. Viem ísť aj za takými cieľmi, ktoré som mala kedysi iba ukryté vo svojom vnútri. Vybrala som si ambicióznu školu a vôbec to neľutujem. 

Ako ti DofE pomohlo pri výbere vysokej školy?

Za ten čas, čo som robila DofE, som mala priestor vyskúšať si nespočetné množstvo aktivít a rôznych situácií, ktoré ma naučili konať. Boli to roky plné sebarozvoja. Spoznávala som sa v neobvyklých situáciách. Nazbierala som soft skills, ktoré sa popri škole učia veľmi ťažko. Dodnes z toho čerpám.

Ktorý z cieľov ti najviac prirástol k srdcu? 

Je ťažké vybrať si len jeden, keďže každý cieľ, či z bronzu, striebra alebo zlata, mal svoje čaro a priniesol mi niečo nové. Na talente som si vždy vybrala niečo iné, čiže som vyskúšala viacero aktivít. V dobrovoľníctve som sa naučila networkovať s ľuďmi, čo hodnotím ako obrovské plus do života.  

Na športe si mala mix aktivít na zlepšovanie kondície, čomu všetkému si sa venovala? 

Nikdy som nebola zanietený športovec. Snažila som sa nájsť si ciele, ktoré budú rozmanité a zároveň ma budú baviť. Bála som sa, že po čase by ma len jedna aktivita omrzela. Venovala som sa pilatesu, behu, posilňovaniu, turistike, rýchlej chôdzi, cvičeniu s vlastnou váhou tela a SM systému. Najviac som si užívali asi beh alebo pilates.

Spomínala si, že ťa to pripravilo na život. Vieš mi povedať v čom? 

Získala som osobnostnú konzistentnosť. Musela som športovať pravidelne, aj keď nie vždy sa mi chcelo. Vedela som, že každý týždeň musím urobiť niečo pre seba. Zlatá úroveň ma zastihla v maturitnom ročníku, keď som hodiny sedela za knihami. Práve šport bol mojím časom na samú seba a na oddych.

V oblasti talentu si sa venovala nahrávaniu podcastu. Čo bolo vašim cieľom a akým témam ste sa venovali?

Áno, mala som podcast s mojou kamarátkou Zuzkou. Cieľom nebolo prvenstvo v rebríčku počúvanosti, chceli sme sa dozvedieť, ako vyzerá technická stránka prípravy podcastu. Zaujímalo nás ako si zosumarizovať myšlienky, aby sme ich vhodným spôsobom posunuli ďalej. Náš podcast sa zaoberal témami, ktoré bavili nás a aj ľudí v našom okolí. Venovali sme sa predovšetký environmentálnym témam, sociálnym sieťam, sexuálnemu obťažovaniu. Mali sme pocit, že v tom čase sa o sexuálnom zneužívaní hovorilo málo, navyše sme chceli vyjadriť náš uhol pohľadu na túto tému.

Ako vznikol tento nápad, vytvoriť si vlastný podcast?

Kedysi sme sa so Zuzkou venovali projektu s názvom,,Pozastav sa!”. Tento spomínaný podcast je pokračovaním projektu a niesol aj rovnaký názov. V rámci projektu sme vyrábali polepové fólie na autobusové zastávky. Chceli sme upozorniť ľudí na environmentálne témy, tiež témy zamerané na sociálne siete. Okrem iného nás tiež zaujímalo ako tráviť voľný čas.

Ako k tráveniu voľného času prispievajú podcasty?

Na zastávkach človek trávi veľa času, chceli sme ľuďom ubrať pár sekúnd čakania a vyplniť ich zmysluplnými informáciami. Následne sme pokračovali s už rozbehnutým projektom a začali sme sa mu venovať v podcastovej forme. Následne sme obsah zdieľali prostredníctvom sociálnych sietí. Náš podcast zaujal aj mesto a pozvali nás urobiť prednášku na jednej mestskej akcii. To bola veľmi milá skúsenosť, vytvoriť taký offline podcast.

Načo bola zameraná tá prednáška/offline podcast? 

U nás v Považskej Bystrici sa robí Eco deň, ktorý je jednou z akcií kultúrneho leta, kedy sa rôzni aktivisti snažia zvýšiť povedomie o ekológii. Oslovilo nás mesto, či by sme mali záujem byť súčasťou toho programu. Pripravili sme si prednášku o fast a slow fashion, navyše to bolo spojené so swapom oblečenia. 

Editovali ste si tie podcasty samé alebo ste mali niekoho, kto vám s tým pomáhal? 

Editovali sme si to samé, čo je aj v niektorých oblastiach dosť počuť. Nie je to také jednoduché. Bol to komplexný projekt, ktorý mi priniesol veľmi veľa. Bavilo ma to, ale bolo náročné dať ho do finálnej podoby, aby mal hlavu a pätu. Som hrdá, že sa mi podarilo splniť stanovený cieľ. 

 V oblasti dobrovoľníctva si sa venovala Mládežníckemu parlamentu vo vašom meste. Na akých aktivitách si participovala? 

Práve vďaka DofE a rôznym projektom som sa dostala k Mládežníckemu parlamentu. Bola som v ňom  pomerne aktívna, čo prispelo k tomu, že som neskôr zastávala rolu predsedníčky. Venovali sme sa rôznym aktivitám, oficiálne našou úlohou bolo prepájať vedenie mesta a mladých ľudí. Tiež sme sa venovali kultúre a vzdelávaniu mladých ľudí v našom meste.

Máš akciu, na ktorú si obzvlášť hrdá? 

Určite to je Študentský charitatívny festival. Tento festival vznikol, keď som mala 15 rokov. O fungovaní sveta som vtedy veľa nevedela. Mala som veľké oči a ružové okuliare. Predstavovala som si mnohé veci veľmi jednoducho. Čakala som, že napíšem pár mailov a všetko bude hotové. Opak bol pravdou. Komunikovala som s ľuďmi, kapelami a mestom. Musela som predávať myšlienku a vzbudiť o ňu záujem. Starala som sa aj o vybavovanie financií od mesta. Za festivalom bolo veľmi veľa skrytej práce a môjho voľného času. Vždy som rozmýšľala, či to za to stojí. Keď potom prišiel ten deň a videla som všetkých ľudí, vedela som, že všetká námaha stála za to.

Čo sa deje na takomto festivale? 

Ide o celodenný program, kde sa striedajú hudobné vystúpenia s rozhovormi. Do rozhovorov sme sa snažili obsadiť odborníkov v diskutovaných témach. Jedna talkshow bola vždy humorne orientovaná a volali sme si stand-up komikov. Celá akcia bola verejná a vstupné bolo dobrovoľné. Výťažok putoval  ľuďom v našom meste, ktorí to potrebovali. Pomohli sme prostredníctvom zábavy.

Ako ste získavali financie na zaplatenie účinkujúcich?

Veľmi záležalo od osoby, niektorí to urobili zadarmo, iní zase ponúkli lepšiu cenu a boli aj takí, čo mali cenu fixnú. Výhodu sme mali v tom, že sme spolupracovali s mestom, ktoré nám ponúklo každoročne určitú čiastku peňazí.

 Ako hodnotíš svoje pôsobenie v Mládežníckom parlamente? 

Bola to skvelá skúsenosť, ktorá ma naučila komunikovať, stáť si za svojim názorom, obhájiť si ho a hľadať rôzne kreatívne cesty pri riešení problémov.

Svoj rezidenčný projekt si strávila v Dánsku. Ako si sa tam dostala a čo bolo tvojou úlohou?

Bola som v meste Aabenraa. Chcela som ísť na rezidenčný projekt do zahraničia. Bola to taká odmena po maturite, keďže som odlietala niekoľko dní po nej. Išlo o Erasmus+ projekt, zameraný na migráciu a globalizáciu.

 Čo bolo tvojou úlohou na tomto projekte? 

Absolvovala som nespočetné množstvo workshopov. Vytvorili sme aktivity, ktoré sme mohli aplikovať po našom návrate u nás. Po ukončení projektu bolo našou povinnosťou aktivity reálne vytvoriť v organizáciách alebo v našom okolí. Rezidenčný projekt hodnotím ako čerešničku na torte môjho pôsobenia v programe DofE.

Ako hodnotíš svoju DofE cestu? 

Bola to skvelá jazda. Spoznala som úžasných ľudí, zblížila sa s mojimi spolužiakmi, ktorí boli tiež zapojení v DofE. Keby som neskúsila DofE, tak asi nie som takým človekom, akým som dnes.

Je niečo, čo chceš odkázať mladým ľuďom, ktorí budú čítať tento rozhvor? 

Nebojte sa opustiť svoju komfortnú zónu. Veci, ktoré sa môžeme naučiť alebo zažiť, stoja kúsok od nás. Veľké veci sa začínajú malým krokom do neznáma.