Vďaka DofE máme so študentami možnosť viesť hlbšie rozhovory

Čo vás motivovalo k tomu, aby ste sa stali DofE Vedúcou?

Do DofE som sa zapojila vďaka niekdajšej kolegyni, Ivke Klížanovej. Dodnes som jej za to veľmi vďačná.

Ako vás tento čas v programe zmenil a ako ho hodnotíte? 

Hodnotím program ako pozitívnu aktivitu, ktorú učitelia môžu vykonávať mimo svojich školských povinností. DofE pedagógov a žiakov vzájomne motivuje a baví. Motivuje nás, keď sledujeme úspechy študentov a vidíme s akým nasadením pracujú na svojich cieľoch, ktoré sme im pomáhali nastavovať. Ako učiteľov nás povzbudzuje ich schopnosť a odhodlanie. Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu nám pomáha napredovať a rásť spolu s našimi študentmi.

V čom ste iná Vedúca teraz a na začiatku DofE cesty?

Uvedomujem si, aké je dôležité učiť sa z vlastných chýb. Do DofE som nastúpila s veľkým oduševnením i nadšením. Do všetkého som sa púšťala so zanietením. Ako postupujem, uvedomujem si, že kladiem oveľa väčší dôraz aj na bezpečnosť, najmä počas Dobrodružných expedícií. Pre študentov je učiteľ vzorom, preto sa snažím byť dobrým, pozitívnym a pekným príkladom.

Vedúci venujú značnú časť svojho voľného času žiakom. Ako to máte vy so svojim time managementom?

Priznám sa, že momentálne nemám veľa voľného času. Snažím sa cez voľnú hodinu alebo dlhšiu prestávku skontrolovať Online Record Book, či si Dofáci a Dofáčky poctivo zapisujú svoje ciele. Počas veľkých prestávok sa snažím o osobné stretnutia, aby sme sa so žiakmi videli a mohla som ich povzbudiť, či motivovať. 

V čom DofE zlepšilo vaše vzťahy so študentmi? 

Na našej škole pôsobím ako výchovný poradca a venujem sa aj žiakom so zdravotným znevýhodnením. Vnímam, že aj niektorí Dofáci majú problémy, o ktorých neradi hovoria. Počas bežného vyučovania je ťažké venovať sa takýmto otázkam. DofE nám však poskytuje priestor na hlbší rozhovor. Pre študentov sme vďaka DofE učitelia, ktorých spoznávajú z inej stránky než len ako autority pred tabuľou. Uvedomujú si, že aj my sme len ľudia a robíme chyby. Keď padneme, bolí to, ale nevzdávame sa; namiesto toho sa zdvíhame a učíme sa z našich omylov. Myslím si, že študenti si to všímajú, aj keď to priamo neprezradia. Vidia našu vytrvalosť, naše odhodlanie a túžbu po zlepšení. To ovplyvňuje náš vzťah, ktorý je preto kvalitnejší. Expedície nám často otvárajú oči, študenti sa s nami podelia aj o dôležité veci, na ktoré nie je počas vyučovania priestor. 

Máte aj nejaký konkrétny a nezabudnuteľný zážitok z expedície?  

Jednou z milých skúseností bola pre mňa situácia počas expedície, keď sme mali medzi nami študenta s poruchou autistického spektra. Počas vyučovania takmer stále mlčal. Keď sme išli na spoločnú Dobrodružnú expedíciu, niečo sa zmenilo. Pokúsil sa komunikovať, rozosmievať nás. Expedícia mu dala priestor, aby sa nám ukázal v inom svetle.

O aký počet žiakov sa staráte tento rok a ako sa vám s nimi pracuje?

Tento rok máme tri zlaté Dofáčky. Na expedíciách sa im venuje môj skvelý kolega Andrej Šuty, ktorý povedie aj strieborných. Mne zostali tento rok šiesti bronzoví žiaci. Pracuje sa mi s nimi dobre. Začiatky sú náročné, pretože noví účastníci môžu mať pocit, že od nich vyžadujeme veľa. Avšak postupne, prostredníctvom častejšieho kontaktu, rozhovorov a vysvetlení, sa do toho dostanú. DofE je pre študentky a študentov vzájomnou aktivitou. Často sa medzi sebou podporujú a pomáhajú si. My učitelia im v tom tiež pomáhame.

Stáva sa, že niektorí študenti program nedokončia, alebo im pripadá DofE príliš časovo náročné. Ako študentky a študentov motivujete k tomu, aby sa nevzdávali?

Priznám sa, že na začiatku som pociťovala sklamanie, keď študenti nedokončili program, či už kvôli nedostatku motivácie, energie alebo času. Mala som pocit, že robím niečo nesprávne. Vďaka Jankovi Smolkovi, programovému manažérovi východného Slovenska, a všetkým zapojeným do programu DofE, som si postupne uvedomila, že to nie je moje zlyhanie. 

Akým spôsobom sa podporujete v rámci DofE komunity? 

Dostávame veľkú podporu prostredníctvom pravidelných stretnutí a školení Koordinátorov. Naučili sme sa podporovať a motivovať študentov, aby si stanovili svoje správne ciele a zapojili sa. Hoci sa na začiatku v septembri často prihlási až dvadsať študentov, len niektorí sa nakoniec rozhodnú zapojiť a začať na sebe pracovať. Program DofE má dobré renomé, ale niektorí žiaci si nakoniec uvedomia, že celá cesta bude časovo náročná. V posledných rokoch som sa naučila nepovažovať to za zlyhanie, ale skôr mám ešte väčší záujem motivovať študentov. Je to aj naša práca. Ako hovorí staré známe príslovie - kto chce, nájde spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody.

Vedúca je častokrát pre deti mentorom(koučom), ktorý s nimi hľadá, čo ich baví a spoločne nastavujete ich ciele. Ako tento proces prebieha?

V súčasnosti mám v DofE pozíciu Vedúcej a Koordinátorky. Je náročné zladiť časové harmonogramy študentov tak, aby sme sa mohli stretávať počas jednej vyučovacej hodiny. Preto od septembra do decembra využívam každú prestávku na to, aby som sa osobne stretla s každým Dofákom či Dofáčkou. Veľkou pomocou sú YouTube videá od Janka Smolku, ktoré postupne a zrozumiteľne učia študentov ako samostatne plniť svoje povinnosti v rámci programu.

Mladí ľudia sa v programe DofE venujú aktivitám v štyroch oblastiach. Šport, Talent, Dobrovoľníctvo a Dobrodružná expedícia. Práve Dobrovoľníctvo je často najväčšia výzva, lebo mnohí a mnohé vystúpia zo svojej komfortnej zóny. Tu treba asi veľmi povzbudzovať. Akým spôsobom hľadáte spolu s účastníkmi spôsoby, vďaka ktorým môžu zlepšovať svoje okolie?

Čo sa týka dobrovoľníctva, študenti prichádzajú s úžasnými nápadmi, ktoré ma niekedy doslova ohromia. Minulý rok sa Dofáčky venovali práci s deťmi na autistickom spektre, pomáhali im naučiť sa korčuľovať. Bola to obrovská a veľmi pekná výzva, keďže tieto deti majú svoj vlastný svet a osobitý priestor. Často sa študenti zapájajú do dobrovoľníckych aktivít, ako je napríklad zbieranie odpadkov, čistenie a zveľaďovanie okolia. Niekoľko Dofáčiek pomáhalo v školskom klube detí (ŠKD), keď sme mali nedostatok učiteľov. Osobne som to považovala za výzvu a ponúkla som žiačkam možnosť takéhoto dobrovoľníctva. Pani učiteľky a vedúca ŠKD boli veľmi spokojné s ich prínosom. Dofáčky sa raz týždenne jednu vyučovaciu hodinu venovali deťom. Mladší žiaci si veľmi vážili to, že sa im venoval niekto im vekovo bližší. Považujem to za pozitívnu skúsenosť s potenciálom pre budúcnosť. V prípade, že niekto v škole vypadne, sme si schopní navzájom pomôcť a vyrovnať sa s nečakanými situáciami.

Na konci každej úrovne si mladí ľudia preberajú ceny podľa úrovní - bronzovej, striebornej a zlatej. Každá z nich je v rôznej časovej obtiažnosti. Aké emócie prežívate spolu s absolventmi po skončení úrovne? Ako sa na spoločnú cestu dívate vy?

Na ceremónie sa veľmi tešíme, považujeme ich za významnú súčasť programu. Máme obrovskú radosť, keď sú študenti ocenení na javisku. Ich úspechy a fotky z ceremónie nám poskytujú aj kvalitný materiál pre propagáciu našej školy. Teší nás akí sú na seba hrdí a šťastní po úspešnom absolvovaní programu a ako spoločne vedia osláviť svoje úspechy. Zároveň je to pre nich obrovská motivácia, lebo DofE im často otvára dvere k zaujímavým brigádam a príležitostiam. Sme bilingválna škola a naši žiaci odchádzajú študovať do Fínska či Dánska. Ich pozitívne skúsenosti s programom DofE sú dôležitým impulzom pre ich ďalší život, prinášajú im nielen povzbudenie, ale aj body pri prijímacích skúškach a možnosti na získanie rôznych štipendií.

Prečo by sa pedagógovia mali do programu DofE zapojiť?

Povinnosti spojené s DofE môžu pre pedagógov predstavovať výzvu. Zlepšenie ohodnotenia, či nastavenia školského systému by mohlo viac podporiť učiteľov, aby sa venovali mimoškolským aktivitám s deťmi. Vidím, že pedagógov motivujú aj rôzne odmeny. Ja osobne som v programe DofE už päť rokov a som vďačná za túto skúsenosť. Verím, že svoju úlohu plním s najlepšími schopnosťami, ktoré mám. Na expedíciách sa snažím získať spätnú väzbu od Dofáčiek a Dofákov, aby som lepšie pochopila, ako môžeme vylepšiť naše úsilie. V tomto smere mi veľmi pomáha aj môj kolega Andrej Šuty, ktorý má v rámci DofE na starosti expedície a svojou oddanosťou k prírode aj vysokohorskými skúsenosťami je pre náš tím veľkým prínosom. Náš tím tvoria kolegovia, ktorí sa do programu DofE zapájajú so zanietením, úprimnosťou, trpezlivosťou, oddanosťou a celým svojím srdcom.

Chceli by ste ešte niečo na záver nášho rozhovoru dodať? 

Na záver by som chcela úprimne poďakovať za podporu a pomoc v rámci programu DofE bývalému riaditeľovi našej školy Martinovi Ďurišinovi, terajšiemu vedeniu – pani riaditeľke Jane Juráňovej, pani zástupkyni Slavke Tejbusovej, môjmu kolegovi Andrejovi Šutymu a manažérovi DofE pre východné Slovensko Jankovi Smolkovi. Moje špeciálne poďakovanie patrí môjmu manželovi za pomoc počas prvých expedícií a za jeho nekonečné porozumenie.