Vďaka DofE viem, že všetko zvládnem

Branislav Blaščák je študent z Gymnázia Antona Bernoláka v Senci. V rámci svojej DofE cesty objavil svoju vášeň a stal sa dobrovoľným hasičom. Vďaka Dobrovoľníctvu zistil, že ho napĺňa práca pre svoje mesto a naučil sa nielen to, ako uhasiť požiar. Onedlho si preberie bronzové ocenenie a s DofE aj svojim Dobrovoľníctvom plánuje naďalej pokračovať. 

 

Pamätáš si svoj začiatok s DofE, čím ťa program zaujal?

Môj brat absolvoval program tri roky predo mnou a DofE ho veľmi bavilo. Neskôr pokračoval na striebornej a myslím, že aj zlatej úrovni. Na jeho odporúčanie som sa do programu zapojil aj ja.

Čo ťa najviac motivovalo?

Zaujalo ma, že si môžem stanoviť vlastné ciele. Robiť niečo v rámci programu je oveľa motivujúcejšie, ako si len tak niečo zaumieniť. S DofE mali pre mňa ciele väčší zmysel. Povedal som si, že DofE cesta môže byť pre mňa prospešná a dobrá skúsenosť.

V rámci Dobrovoľníctva si sa venoval práci hasiča. Ako hodnotíš túto skúsenosť?

K tomuto Dobrovoľníctvu som sa dostal cez spolužiaka, ktorý bol tiež Dofák. S výberom nám pomohla naša Vedúca. Išli sme do toho spolu, pretože to bolo pre oboch niečo nové. Bol som rád, ani som predtým netušil, že v našom meste máme dobrovoľných hasičov.

Čo ťa na hasičstve najviac zaujalo?

Mám dobrý pocit z toho, že robím niečo pre svoje mesto. Venujeme sa rôznym činnostiam. Som zapojený od októbra spolu s ďalšími štyrmi Dofákmi. Vedie nás jeden z členov hasičského zboru, ktorý je v ňom aktívny väčšinu svojho života. Na začiatku sme sa venovali upratovacím prácam alebo sme vypratávali garáž. Keď prišla jar, začali sme sa pripravovať na hasičské súťaže. Zoznámili sme sa s technikou a učili sa rýchlo rozkladať a skladať hadice. Následne sme pomáhali družstvu na hasičskej súťaži, čo ma bavilo najviac. Tomu sa venujeme doteraz. Aj počas prázdnin sme chodievali do denných táborov, kde sme deťom ukazovali hasičskú výbavu. Prišli sme autom, zapojili hadice, pustili vodu a deti si mohli vyskúšať "hasiť požiar".

Plánuješ sa tejto činnosti venovať aj v budúcnosti?

Určite by som pri tom zostal, pokiaľ bývam v Senci. Plánujem pokračovať na ďalšiu úroveň programu DofE a rád by som aj naďalej pôsobil u dobrovoľných hasičov. Po roku mám viac skúseností, takže budem vedieť byť ešte viac nápomocný.

Čomu si sa venoval v Športe?

V rámci Športu sme si s kamarátom stanovili rovnaký cieľ ešte pred začiatkom DofE. Motivovalo nás, že v Senci je pekný, šesť kilometrový okruh okolo jazier, a zároveň sa každý rok koná Senecký beh. Rozhodli sme sa zúčastniť a nakoniec sme boli veľmi spokojní s naším výkonom. To ma presvedčilo aj pri výbere môjho cieľa, pretože som sa rozhodol venovať behu pravidelnejšie. S kamarátom sme si dali spoločný cieľ – zabehnúť šesť kilometrov pod tridsať minút, teda tempom pod päť minút na kilometer.

Ako sa ti podarilo tento cieľ splniť?

Podarilo sa! Svoj cieľ som stihol splniť ešte predtým, ako začalo byť teplo. S kamarátom sme na to išli postupne a počúvali rady skúsenejších bežcov. Nakoniec sa všetko zvládlo s ľahkosťou a bol som veľmi spokojný.

Čo ti beh priniesol do života?

Vďaka DofE som si systematicky plnil tento cieľ a robil si zápisky do Online Record Book. Každý utorok som chodil behať. Boli momenty, keď sa mi nechcelo a všetko ma bolelo, ale vždy som sa nakoniec rozhodol ísť, a potom som bol spokojný, že som sa odreagoval.

Ako Talent si si zvolil pečenie, čo ťa motivovalo k tomuto výberu?

S pečením som nemal žiadne predchádzajúce skúsenosti, ale chcel som si osvojiť základy aj v kuchyni, pretože je to zručnosť, ktorá sa v živote určite zíde. Ako talent som si vybral pečenie koláčov, pretože ich mám rád. (Smiech).

Na ktorý si najviac hrdý?

Najviac ma bavili aj mi najviac chutili bublaniny. 

Aké boli tvoje skúsenosti pri pečení, boli aj nepodarky?

Vždy keď sa mi koláč nevydaril urobil som si opravný pokus. Druhýkrát sa mi už väčšinou podarili. Zistil som, že každý koláč je iný, hoci recept je rovnaký.

Venuješ sa pečeniu doteraz?

Teraz cez leto som sa tomu nevenoval, ale určite sa k pečeniu vrátim. Motiváciou je, že výsledok svojej práce môžem neskôr zjesť. (Smiech).

Akú tvoju vlastnosť program podporil alebo rozvinul?

Uvedomil som si, aké je fajn skúšať nové veci, aj keď začiatky bývajú náročné. Oplatí sa do toho ísť, stačí prekonať prvé prekážky. Samozrejme, nie všetko sa človeku zapáči, a to je pochopiteľné. Nikdy som si nemyslel, že by som mohol byť hasičom. A teraz mám doma hasičskú uniformu. Je super pocit jazdiť v hasičskom aute a hlavne pomáhať ľuďom.

Zažívam nové skúsenosti. Napríklad, ak dnes prší, viem, že zajtra ma môžu povolať odčerpávať vodu z vytopených miest. Keď spadnú stromy, prídeme a spílime ich. Nikdy by som nepomyslel, že niečo také budem robiť, ale baví ma to.

Aký zážitok ti bude DofE pripomínať?

Veľmi sa mi páčilo, keď sme u nás v Senci organizovali súťaž dobrovoľných hasičov. Prišli hasiči z okolitých obcí. Zúčastnilo sa sedem družstiev a na jazerách sa súťažilo v rôznych disciplínach. Niektoré boli zamerané na zručnosť – tímové štafety s technikou, rozkladanie a skladanie hadíc atď. Príprava pred súťažou a tréningy boli pre mňa obrovským zážitkom. Podarilo sa nám vyhrať, čo nám, aj nášmu vedúcemu urobilo veľkú radosť. Bez nás, dobrovoľníkov Dofákov, by niektoré disciplíny nezvládli tak dobre. (Smiech) Vtedy som sa prvýkrát stretol s archívnym hasičským kúskom. Je to prístroj na kolieskach, cez ktorý sme manuálne čerpali vodu, bolo to oveľa náročnejšie, ako sa na prvý pohľad zdalo. Zážitok pre mňa bol aj to, že som mal možnosť s takou vecou narábať. Bola to pekná akcia.

Ako ťa DofE pripravilo na budúcnosť?

Neviem odhadnúť svoju budúcnosť, neviem čo ma v budúcnosti čaká. Aj vďaka DofE viem, že všetko zvládnem.

Kto ťa najviac motivoval v DofE?

V každej oblasti ma podporoval niekto iný. U hasičov sme boli štyria špolužiaci a vzájomne sme sa podporovali. V behu som mal kamaráta, s ktorým som chodieval behať. Jeden druhého sme motivovali k výkonom. Pri pečení mi pomáhala moja mama, keďže je skúsená. Bola mi oporou.

Čo bola pre teba najväčšia výzva, ktorú si zvládol?

Najťažší bol pre mňa beh, bola to záťaž na celé telo. Všetky tréningy boli veľmi intenzívne. Bol som unavený po každom behu, ale tak to má byť. 

Ako ťa DofE podporilo v osobnom raste?

Rozšíril som si obzory, čo beriem ako niečo pozitívne.

Ako sa program líšil od tvojich očakávaní, bolo to také ako hovoril tvoj brat?

Nemal som predstavu o tom, ako DofE funguje. Brat DofE robil, a raz som mu bol pomôcť aj so zbieraním odpadkov, keď som mal 10 rokov. Vedel som približne, že v DofE treba zapisovať. Moje očakávania boli podobné realite. 

Čo by si odkázal niekomu, kto ešte len uvažuje, či sa zapojí do DofE?

Každému, či každej by som poradil, aby si DofE vyskúšali. Aspoň bronzovú úroveň. Skúste a uvidíte, ako sa vám to podarí. Môže sa stať, že si dáte zlý cieľ, vtedy sa to môže javiť ťažké. DofE vám pridá do života veci, na ktoré by ste len tak nenarazili.