DofE ma naučilo pravidelnosti a vytrvalosti.

Čo ťa motivovalo zapojiť sa do DofE?
Zapojili sme sa takmer celá trieda, preto som sa zapojil aj ja. Som typ človeka, ktorý keď niečo začne, tak to aj dokončí. Nakoniec ma DofE naozaj veľmi bavilo a dávalo mi po celý čas zmysel. 

Aký osobný posun na sebe badáš po absolvovaní bronzovej úrovne? V čom si sa zlepšil?
Zlepšil som sa vo všetkom. Vďaka DofE som začal viac cvičiť a športovať, najmä liezť. Cítim sa odolnejší voči stresu a celkovo silnejší. Ako Dobrovoľník som pomáhal so znevýhodnenými deťmi, naučil som sa o nich viac a zlepšil som sa v komunikácii, čo vnímam ako svoj veľký posun.

Ktorým z cieľov sa plánuješ venovať aj po skončení DofE?
Určite včelárstvu, v ktorom som sa našiel a veľmi ma bavilo. Chcem sa mu venovať aj naďalej.

Čo praktické ti DofE prinieslo do života?
Za najpraktickejšiu pokladám Dobrodružnú Expedíciu a vlastne všetko, čo s DofE súviselo.

Čo bola pre teba najväčšia výzva v rámci DofE?
Najväčšou výzvou bolo pre mňa zohnať mentorov, ktorí by so mnou tri mesiace spolupracovali.

Čo hodnotíš ako svoj najsilnejší zážitok?
Jednoznačne Dobrodružnú expedíciu. Robili sme skúšobnú aj kvalifikačnú. Najintenzívnejšie pre mňa bolo to, že sme boli dva dni sami, prespávali v strede lesa a boli úplne bez elektroniky.

Aký bolpred Expedíciou tvoj najväčší strach?
Najväčší strach som mal z toho, že sa nám pokazí stan, že nezložíme oheň alebo že začne liať. A tiež som mal strach z medveďov.

Ako hodnotíš vzťahy medzi účastníkmi Expedície?
Veľmi pozitívne, bolo to super. Aj tí, ktorých som predtým nepoznal, sa stali mojimi kamarátmi.

Čo ťa motivovalo venovať sa včelárstvu?
Moja rodina je trojgeneračná včelárska rodina a ja som štvrtá generácia. K včelám som sa dostal prirodzene a chcel som sa im viac priblížiť. Zapísal som sa k otcovmu kolegovi ako k mentorovi, ktorý ma naučil množstvo praktických vecí, od výroby rámikov, cez dezinfekciu až po starostlivosť o úle počas zimných mesiacov.

Vieš mi povedať, čo bolo konkrétne tvojim cieľom?
Chcel som sa naučiť viac o stavaní rámikov, najmä počas zimných mesiacov, a o výrobe rôznych vecí zo včelích produktov, napríklad sviečok alebo mydielok.

Priblíž mi viac prácu na rámikoch. Čo všetko obnáša?
Najskôr sme sa učili, ako sa rámiky vyrábajú, a potom som ich aj prakticky vyrobil, čo mi zabralo približne päť hodín. Viac času som však venoval dezinfekcii a učil som sa, ako chrániť úle pred myšami, kliešťami alebo vírusmi, pretože tieto hrozby sú pre včely najnebezpečnejšie.

A čo hodnotíš ako najsilnejší zážitok pri včelárstve?
Možno moment, keď som otvoril úľ a vymieňal rámiky. Alebo keď som značkoval novú matku.

Akým spôsobom sa označuje včelia matka? Popíšeš mi tento proces?
Musíte ju odchytiť od zvyšku včiel do špeciálnej klietky a potom ju zafarbiť špeciálnou farbou. Každý rok sa používa iná farba, tento rok sme použili modrú. Musel som dávať veľký pozor, aby mi neuletela.

Myslíš, že ti DofE pomohlo prekonať strach zo včiel?
Určite áno. Na začiatku som sa včiel bál, lebo som nemal dobré skúsenosti s osami a sršňami. Teraz sa ich už nebojím, pokojne môžem stáť vedľa úľa. To je pre mňa veľká zmena.

Vyrábal si aj produkty zo včelích produktov. Ako to prebiehalo?
Mentor mi ponúkol, že ma naučí vyrábať sviečky, balzamy na pery alebo iné výrobky. Bolo to veľmi užitočné. Najťažšie bolo vyrábať balzamy a mastičky, lebo tam treba dodržiavať presné postupy.

Budeš sa tomu venovať aj ďalej?
Určite áno. Je to super darček a dobrý spôsob, ako využiť voľný čas.

Spojil ťa to DofE cieľ viac s rodinou?
Áno, včelárstvo nás viac prepojilo. Rodina bola hrdá, že som si vybral práve túto aktivitu.

A čo ťa priviedlo k horolezectvu?
Motivovali ma kamoši. Vybrali si to tiež, tak som sa pridal. Začal som v horolezeckom klube, kde nás tréneri učili základy istenia a techniky lezenia. Neskôr som už liezol aj sám.

Ako sa ti darilo?
Začal som liezť rýchlejšie a aktívnejšie. Nakoniec som zvládol obtiažnosť šesť mínus, aj keď môj cieľ bola len šestka. Bolo to náročné, ale som spokojný.

Čo bolo pre teba počas absolvovania tohto cieľa najťažšie?
Jednoznačne začiatky. Ale aj neskôr, keď som si uvedomil, že mám zodpovednosť za život druhého spolulezca pri istení.

Aký si mal postoj k samotnému isteniu?
Mal som strach, hlavne keď ma istil človek ľahší než ja. Našťastie sa nikdy nič nestalo.

Ako si sa cítil pri istení ty?
Cítil som veľkú zodpovednosť. Bolo to prvýkrát, čo som mal v rukách niekoho život. Bol to pre mňa veľmi silný zážitok.

Čo ťa motivovalo ako Dobrovoľníka vybrať si prácu so zdravotne znevýhodnenými deťmi?
Už dlhšie som chcel pomáhať takýmto spôsobom. Moja mama našla možnosť zapojiť sa do opatrovania, tak som ju hneď využil.

Prečo ťa zaujala konkrétne takáto náročná pomoc?
Poznám pár znevýhodnených ľudí a viem, že to majú ťažké. Chcel som pomôcť práve im. Verím, že sa mi to raz v dobrom v živote vráti.

Čo bol pre teba v rámci Dobrovoľníctva najkrajší zážitok?
Najkrajšie pre mňa bolo, keď si na mňa deti zvykli. Najprv sa hanbili, ale po pár stretnutiach sa so mnou začali rozprávať a zapájať ma do aktivít. Pekný zážitok bol, keď sme spolu maľovali voskovkami a potom sme obrázky roztápali.

Išiel by si do toho znova?
Myslím, že áno. Rád by som deťom so znevýhodnením pomáhal aj naďalej. Je mi veľmi sympatické, že DofE zahŕňa aj Dobrovoľníctvo, lebo ukazuje, že treba pomáhať ostatným, na čo sa v tomto svete často zabúda.

Myslíš, že by si sa dostal k týmto aktivitám aj bez DofE?
Myslím, že áno, ale oveľa neskôr. DofE ma k nim priblížilo skôr.

Ako ti DofE pomohlo v škole a osobnom živote?
DofE ma motivovalo robiť niečo navyše, nielen to, čo je povinné. Naučil som sa pravidelnosti a vytrvalosti.

Čo by si odkázal budúcim účastníkom DofE?
Nech určite idú do toho. Ak môžu, nech pokračujú aj na vyššie úrovne, striebornú či zlatú. Začiatky sú najťažšie, ale stojí to za to.

Chceš ešte niečo dodať?
Iba to, že DofE je super. Odporúčam program každému.