Vďaka DofE nabrala odvahu postaviť sa pred dav a spievať

Čo ťa motivovalo zapojiť sa do DofE?
Starší spolužiaci a učitelia, ktorí o programe často pekne rozprávali. Keďže moja krstná mama je profesorka na gymnáziu, spomínala DofE aj u nás doma. Zapáčila sa mi myšlienka programu a rozhodla som sa zapojiť.

Akým spôsobom prezentovali DofE starší spolužiaci?
Mali prezentáciu. Na našej škole máme silnú komunitu, sme skoro ako rodina, takže sme sa o programe rozprávali aj cez prestávky. Starší žiaci nám vysvetlili všetko, ani som sa nemusela pýtať, povedali nám veľa o DofE sami od seba.

Aký osobný posun si u seba spozorovala vďaka zapojeniu do DofE?
Určite mám pevnejšie nervy a viem samú seba lepšie motivovať.

Čomu si sa v jednotlivých oblastiach venovala?
Môj hlavný cieľ bol Talent a spev. Venovala som sa mu najviac, lebo je to moja obľúbená činnosť. Keď niečo robím, spievam si a ukľudňuje ma to.
Ako Doborovoľníčka som pomáhala v ZUŠ-ke pani učiteľke so škôlkarmi na krúžku výtvarnej.
V oblastiŠportu som si zvolila jogu, ktorá ma príjemne prekvapila. Bola síce náročnejšia, než som čakala, ale veľmi ma bavila.

Aká bola tvoja cesta k spevu?
Už v škôlke ma k tomu viedli a chodila som na rôzne súťaže, najprv s ľudovými piesňami. Potom som začala v ZUŠ-ke chodiť na klavír a učiteľ mi navrhol, či nechcem skúsiť aj spev. Rodičia súhlasili a odvtedy spievam.

Čo ťa motivovalo pri tvojom výbere pesničiek?
Chcela som skúšať vyššie tóny a nové techniky, aby som sa rozvíjala. Mám prirodzený hlas skôr na stredné tóny. Chcela som sa však zdokonaliť aj vo vyšších a nižších tónoch. 

Aké sú tvoje pocity, keď vystupuješ pred publikom?
Keďže už pár rokov spievam, je to pre mňa v pohode. Tento rok som mala väčší koncert na vianočných trhoch pred celým mestom a tam bol stres väčší, ale zvládla som to.

Pomohlo ti v tom aj DofE?
Určite áno. Myslím, že keby som sa nezapojila do DofE, danú pesničku by som si ani nevybrala. Program ma veľmi motivoval, z čoho som šťastná.

Plánuješ so spevom pokračovať?
Určite áno.

Budeš študovať na konzervatóriu?
Žiaľ nie, ale ako hobby sa spevu venujem naďalej. Viac ma to ťahá k psychológii alebo medicíne. Mám rada ľudí a chcem s nimi pracovať aj v budúcnosti.

Čo ťa motivovalo vybrať si ako Šport práve jogu?
Nie som veľmi športový typ, takže som si chcela niečo kľudnejšie. Predtým som bola na pár hodinách jogy a zapáčilo sa mi to. Som flexibilnejšia a zároveň ma joga príjemne upokojovala.

Pomáhala ti fyzicky aj psychicky sa uvolniť?
Určite áno.

Čo bolo pre teba pri cvičení najväčšou výzvou?
Vydržať v pozícii tak dlho, ako bolo treba.

Čo ťa na joge ešte zaujalo?
Obdivujem ľudí, ktorí ju robia denne a učia ďalších. Naozaj klobúk dole.

Prečo si si vybrala Dobrovoľníctvo v ZUŠ-ke?
Mám rada deti. Profesorky mi navrhli, že by som im mohla pomáhať, lebo im už pomáhali aj iní moji spolužiaci. Povedala som si, že do toho idem, lebo deti sú moja srdcová záležitosť.

Ako vyzerala bežná hodina, kde si pomáhala?
Deti prišli a podľa aktivity sme im rozdali pomôcky. Profesorka zadala úlohu, vysvetlila ju a ja som deťom pomáhala.

Máš zážitok, ktorý ti najviac utkvel v pamäti?
Keď som mala koncert klavíra išla som deti pozdraviť. Hneď ku mne pribehli, povedali mi „aká si pekná“, lebo som bola vyobliekaná a objali ma. Bolo to od nich veľmi milé.

Čo si sa od detí alebo profesorky naučila?
Naučila som sa trochu kresliť, ale veľmi mi to nešlo. A určite mám pevnejšie nervy, pretože pri práci s deťmi je to potrebné. Postupne si uvedomujem, že je to hlavne vďaka DofE.

Čo pre teba znamená prevzatie ocenenia? Ako sa cítiš?
Veľmi sa teším. Som pyšná, že som to dokázala. Padli aj slzy, čo sa dalo čakať. Teším sa, že sa budem mať čím chváliť.

Aké praktické skúsenosti ti DofE prinieslo do života?
Zistila som, že nemám až takú hroznú kondičku. Môžem ísť na túry, viem prespať v stane len s tým, čo mám. Naučila som sa dôverovať v svoje sily a schopnosti.

Čo bola pre teba najväčšia výzva počas Dobrodružnej expedície?
Najväčšia výzva bol nezastaviť sa. Keď som mala kamarátov okolo seba, bolo to v pohode. Najťažšie bolo niesť ťažký ruksak do strmého kopca. Alebo potom dole kopcom, aby ma to nestiahlo. Samozrejme, mali sme aj rešpekt pred zvieratami. 

Bol toto tvoj najsilnejší zážitok alebo máš aj iný?
Zažila som aj nočné skrývačky v lese, či sedenie pri ohni, spievanie a hranie hier. Cítila som, že som medzi dobrými ľuďmi.

Bola to tvoja prvá skúsenosť s prespaním vonku?
So stanovaním som už mala skúsenosť, ale až DofE Dobrodružná expedícia bola spojená so skutočným pohybom a pobytom v lese. 

Myslíš, že ti DofE pomáha ľahšie prekonávať výzvy v živote?
Určite áno. Nachodili sme veľa kilometrov a miestami to bolo aj psychicky náročné. Bola som zvyknutá mať stále pri sebe telefón, písať si s kamarátmi a počas Dobrodružnej expedície som takúto možnosť nemala. Získala som najmä vytrvalosť.

Čo by si odkázala študentom, ktorí rozmýšľajú, či sa zapojiť do DofE?
DofE ti dá pevnejšie nervy, vytrvalosť, disciplínu a úžasné zážitky.

A čo by si chcela, aby zaznelo na záver?
Kto váha, nech sa porozpráva s niekým, kto DofE už robil. Zistí, že sa to naozaj oplatí.