V DofE človek nájde priateľov, zážitky a putá, ktoré pretrvajú

Ako dlho si do DofE zapojená a ako vnímaš tvoju DofE cestu?

V DofE som začínala ako Vedúca a Expedičáčka pred piatimi rokmi. Bola som pri zrode DofE na našej škole. Náš prvý Koordinátor spolu s pani riaditeľkou boli nadšení myšlienkou programu. Hľadali vhodného a motivovaného kandidáta na pozíciu Vedúceho či Vedúcej, a z nejakého dôvodu padla voľba na mňa. Celá myšlienka programu DofE mi bola blízka. Často hovorím deťom, že je to príležitosť, ktorú im závidím. Za mojich čias, aj keď nie som až taká stará, neboli podobné možnosti – venovať sa Dobrovoľníctvu alebo iným aktivitám nad rámec školy. 

Ako funguje v súčasnosti DofE na vaše škole?

Každoročne dostávame veľký počet prihlášok do programu DofE. Na našej škole je viac než osemsto žiakov a DofE je veľmi populárne, takže si často musíme účastníkov starostlivo vyberať. Výberový proces zahŕňa, okrem klasickej prihlášky, aj motivačný list. Tento rok sa jednotliví Vedúci, ktorí mi s výberom pomáhali, osobne rozprávali so záujemcami, aby lepšie pochopili ich dôvody, prečo chcú do programu vstúpiť. Žiakom vysvetľujeme, že ak sa nedostanú tento rok, stále majú šancu prihlásiť sa na ďalší. Väčšinou uprednostňujeme tých, ktorí sa prihlásia opätovne alebo oslovíme žiakov z minulého ročníka, aby sme sa uistili, že na prihlášku nezabudli. Náš proces je teda o niečo náročnejší.

Aký máte na vašej škole DofE tím?

V tíme pôsobím ako Koordinátorka. Momentálne máme troch Vedúcich, ktorí sa podieľajú na DofE programe. Jedna z Vedúcich je vyškolená pre rastový program DoFin, ktorý práve spúšťame. Máme päť Expedičákov a jednu záložnú Expedičáčku. Každoročne prijímame minimálne dvadsať žiakov, často aj tých z predchádzajúcich ročníkov.

Pri Expedíciách vyberáme miesto na nocľah a žiaci si sami plánujú trasy. Preferujeme lokality s viacerými možnosťami trás. Na Expedíciu chodievame s kolegyňou vo dvojici, spíme so žiakmi na rovnakom mieste, no na opačných stranách lúky – z bezpečnostného hľadiska je to lepšie. Snažíme sa Expedície realizovať čo najskôr. Na Dobrodružných expedíciách musia mladí ľudia bojovať aj s výkyvmi počasia, no zvládajú to nezriedka lepšie ako dospelí. Snažíme sa udržiavať odstup od detí, a aj možnosť zažiť teambuilding. Počas Expedícií sa s deťmi často lepšie spoznáme – hráme karty alebo obľúbenú hru „Mestečko Palermo“, čo pekne posilňuje tímové vzťahy.

Ako prežívajú Dofáčky a Dofáci Expedície? Aké majú zážitky?

Väčšinou je Expedícia pre mladých náročná. V minulosti sme chodievali smer Vápeč v Strážovských vrchoch. Tento rok sme tam nemohli ísť, lebo tam boli výskyty medveďov. Preto sme zamierili do Karpát. Ďalej sa nám stalo, že pri Expedícii v Malej Fatre nám jedna skupinka zle odbočila – našli sa, ale predĺžili si trasu o päť kilometrov. Boli unavení, a tak som žartovala, že si ráno v káve nájdem nejaký ten jed na potkany. (Smiech). Úsmevná je aj príhoda, keď si jedna žiačka kúpila nové turistické topánky a hneď po prvom dni sa jej rozpadli. Lepiaca kobercová páska však zachráni všetko. Doteraz fotku používam ako príklad, že v tom vôbec dokázala ešte dva dni chodiť. Som rada, že máme skvelý tím, hlavne Expedičákov, ktorí zvládajú naozaj veľa. A tí mladí ľudia sú fantastickí.

Zažili sme toho naozaj veľa. Napríklad chlapca veslára Viktora Polkorába, od ktorého by som očakávala, že sa bude venovať silovým aktivitám, ale on sa od cukrárky naučil piecť torty. Počas Covidu pomáhal s rozdávaním balíčkov pre bezdomovcov a neskôr začal pomáhať chlapcovi s ​vážnymi zdravotnými problémami. Chodili spolu behať a rozprávali sa. Viktor študuje medicínu a vypomáha v detských táboroch. DofE ho veľmi posunulo vpred.

Mali sme v programe dievčatá, ktoré pomáhali v Červenom kríži a zároveň si robili kurz prvej pomoci. Jedna z nich, Aďka Syneková, je teraz na Zdravotníckej škole v Nitre. Je krásne vidieť, ako si tieto deti dokážu posúvať skúsenosti ďalej.

Ja im v dobrom závidím, ich možnosti. Pred pätnástimi rokmi, keď som bola na strednej škole, nič také ako DofE neexistovalo. Presne niečo takéto mi vtedy chýbalo.

Čo DofE deti učí? Čo dôležité im podľa teba program dáva?

DofE učí mladých samostatnosti a rozvíja v nich aj zodpovednosť. Systém DofE je nastavený tak, že aktivity musia vykonávať pravidelne. Veľakrát mladí ľudia, a vlastne aj my dospelí, máme tendenciu prokrastinovať a odkladať veci čo najdlhšie, ako sa len dá. Tento program ich však vedie k tomu, aby si úlohy rozdelili, svoje ciele postupne plnili a učili sa, že aj keď sa objaví prekážka, cieľ je stále dosiahnuteľný.

Hovorím im: „Pokojne si nastavte cieľ nižšie – ak dosiahnete vyšší, nič sa nedeje, len lepšie pre vás.“ DofE rozvíja ich kreativitu, komunikačné zručnosti a Expedície sú pre nich najlepšie zážitky. Navyše, učia mladých ľudí vystupovať z komfortnej zóny – nie sú doma v teple, kde by im niekto navaril večeru. Teraz si musia niečo uvariť sami. Sú nadšení z obyčajnej polievky, ktorú si uvaria na ohni, alebo z jedla pripraveného v prírode.

Je krásne vidieť, ako DofE pomáha týmto mladým ľuďom rásť. Už to nie sú len deti, keď prechádzajú z bronzovej úrovne na striebornú, sú zrazu dospelí. Som na nich veľmi hrdá.

Čo DofE naučilo teba?

DofE ma naučilo väčšej zodpovednosti, najmä pri Expedíciách. Najviac mi však DofE dalo skvelé vzťahy s deťmi. Dúfam, že mi Dofáčky a Dofáci raz zavolajú alebo napíšu. 

Čo učíš a ako sa ti pracuje so súčasnou generáciou žiakov?

Učím dejepis a občiansku výchovu. K DofE ma priviedol kolega, učiteľ geografie.

Niekedy je pre mňa ťažké pochopiť súčasné deti, pretože ma vychovávali starí rodičia. Bolo pre mňa dôležité snažiť sa a dosahovať čo najlepšie známky. Dnešné deti majú však mnoho ďalších aktivít a väčšinu voľného času trávia na sociálnych sieťach. Vidíme to potom aj na Expedíciách, kde ich často prekvapí, že musia prežiť bez telefónu. Niektorí Expedičáci dávajú svoje telefónne číslo rodičom, po Covide je medzi nimi viac úzkosti a strachu o deti.

Čo by si odkázala budúcim Dofákom a Dofáčkam?

DofE je super, lebo nemá obdobu. Prinesie vám najmä skvelú komunitu. DofE je dokonalý príklad toho, ako človek dokáže nájsť nových priateľov, vytvoriť si nové zážitky a putá, ktoré len tak jednoducho zrazu neskončia.