Už viem, že keď niečo chcem, tak to dokážem

Program DofE Hane Tuchyňovej z Gymnázia Janka Jesenského v Bánovciach nad Bebravou priniesol väčšiu sebadôveru, vytrvalosť a odvahu. Do programu vstúpila zo zvedavosti a s chuťou skúsiť niečo nové. Vďaka DofE začala hrať na gitaru, ktorú mala doma už roky, a našla v nej svoju záľubu. Hru túži prepájať aj s prácou s deťmi, kde tiež objavila svoje naplnenie a radosť.

Čo ťa motivovalo zapojiť sa do DofE?

Bola to príležitosť naučiť sa nové veci, do ktorých by som sa sama od seba možno neodhodlala, a to bola moja hlavná motivácia. Zároveň ma inšpirovala aj naša DofE Vedúca, ktorá program prezentovala veľmi presvedčivo. Už počas dňa otvorených dverí si ma program získal.

Aký osobný posun na sebe badáš po absolvovaní DofE?

Určite si verím viac, aj doťahujem veci do konca. Najväčšia zmena je však v tom, že mám väčšiu sebadôveru.

Ktorému z cieľov sa budeš venovať aj po skončení programu?

Vybrala som si ciele, ktorým som sa chcela venovať už predtým, než som sa o DofE dozvedela. Program mi ich však uľahčil, pretože som sa im musela venovať pravidelne. Plánujem teda pokračovať vo všetkých svojich cieľoch.

Prečo si si ako Šport vybrala práve beh, keď ti doteraz nebol veľmi blízky?

Motivovala ma sestra, ktorá beháva pravidelne. Nabrala kondičku a bolo to inšpirujúce. Behať je aj zdravé. Chcela som si k nemu vybudovať návyk, a preto som si ho zvolila.

Cítiš na sebe progres v behaní?

Na začiatku sa mi veľmi nechcelo, no ku koncu som už behávala s radosťou, čo ma prekvapilo. Nikdy by som nepovedala, že sa budem tešiť na šport. Aj keď som uzavrela ciele, behávam stále. Len tak pre seba. Beh je pre mňa upokojujúci a relaxačný, čo by som predtým nepovedala.

Čo bolo pre teba najťažšie?

Najťažšie je začať. Keď sa už človek prinúti a vybehne, potom je to fajn.

Ako svoj Talent si si zvolila gitaru. Čo ťa motivovalo venovať sa hre?

Doma na ňu sadal prach a až vďaka DofE som ju zobrala do rúk. Rada spievam a gitara sa k spevu veľmi hodí, čo ma motivovalo. Navyše som ju mohla využiť aj pri Dobrovoľníctve a pri práci s deťmi. No je to ešte dlhá cesta.

Ako si využila gitaru pri Dobrovoľníctve?

Vedela som iba základy, takže som ju radšej prenechala skúsenejším. Ale pomáhala som s plánovaním vo farnosti. Nehanbím sa povedať, že moje plány síce nevyšli, ale aj to bola pre mňa cenná skúsenosť, vďaka ktorej som sa naučila pozerať na veci realistickejšie. Do budúcna sa však chcem v hre zlepšiť a využívať ju aj pri práci s deťmi.

Čo ti robí najväčšiu radosť pri hre na gitare?

Najviac ma teší, že pri hre môžem spievať a zapájať aj ostatných.

Prečo ti práca s deťmi cez eRko (Hnutie kresťanských spoločenstiev detí) prirástla k srdcu?

Ako dieťa som tam sama chodila, čiastočne aj vďaka sestre, ktorá bola pre mňa vždy inšpiráciou. Zapojila som sa najmä preto, aby som si oživila spomienky z detstva. Keď som sa do toho pustila, už som nevedela prestať.

Aká bola tvoja najobľúbenejšia aktivita?

Určite letné tábory, lebo sú odmenou za celoročnú prácu s deťmi. Síce si vyžadujú najviac práce, no zároveň prinášajú aj najviac krásnych momentov a spomienok.

Ako sa cítiš, keď vidíš, že tvoja práca má pozitívny dopad na deti?

Je to skvelý pocit, najmä keď mi deti povedia niečo pekné. Pre mňa je to najväčšia odmena.

Čo ti Dobrovoľníctvo prinieslo do života?

Veľmi veľa. Trávim pri ňom dokonca viac času než doma. Je to veľká súčasť môjho života. Nejde pritom len o aktivity pre deti, ale aj o spoločenstvo, ktoré tomu dáva oveľa väčší zmysel.

Ktorý z tvojich cieľov ťa najviac posúval mimo komfortnú zónu?

Zo Športu to bol určite beh, no ak zahrniem aj Dobrodružnú expedíciu, tá bola ešte náročnejšia. Ísť do prírody bez internetu a elektriny bola veľká skúsenosť a výrazný výstup z komfortnej zóny.

Čo ťa v rámci DofE najviac napĺňalo?

Najmä ten pocit, že som všetko zvládla. Dokázala som sama sebe, že to dám.

Myslíš si, že DofE môže pomôcť aj duševnému zdraviu?

Určite áno, lebo vďaka DofE si človek začne viac veriť a prirodzene sa posúva ďalej.

Čo bola pre teba najväčšia výzva?

Čas a pravidelnosť. Rada si nechávam veci na poslednú chvíľu, no tu to nešlo. Musela som byť dôsledná.

Aký bol tvoj najsilnejší zážitok?

Jednoznačne to bola Dobrodružná expedícia, počas ktorej sme spali v lese, videli západ slnka a hlavne, nemali sme mobily. Bol to krásny zážitok a odrezanie od sveta nás veľmi spojilo.

Čo ťa Dobrodružná expedícia naučila?

Naučila som sa napríklad, ako si správne zbaliť batoh, ale najmä spolupracovať v tíme. Museli sme si rozdeliť úlohy, čo nás veľa naučilo o komunikácii. Úprimne som nečakala, že prejdem toľko kilometrov. Prekonala som sa. Vďaka DofE si teraz rada vyberám veci, ktoré som ešte neskúšala, a idem do toho. Napríklad aj tento rozhovor.

Ako vnímaš vzťahy medzi Dofáčkami a Dofákmi na Expedícii?

Poznali sme sa už predtým, ale Dobrodružná expedícia nás ešte viac zblížila. Boli sme dobrý kolektív, užili sme si pokoj prírody aj veľa zábavy.

Ako ti DofE pomohlo v škole alebo v osobnom živote?

V škole mi zlepšilo vzťahy s učiteľmi, ktorí DofE viedli. V osobnom živote mi dodalo sebavedomie. Teraz už viem, že ak niečo naozaj chcem, dokážem to.

Čo by si odkázala ľuďom, ktorí váhajú, či sa zapojiť?

Nech sa zapoja hneď. Ja som váhala a odkladala to, no napokon som veľmi rada, že som sa rozhodla. Netreba čakať, lebo potom sa človeku už nemusí chcieť.