Story
Mária Valentová, učiteľka zo ŠpMNDaG-u, hovorí o tom, aké je to byť DofE Koordinátorkou.
„Som rada, že nie sme tlačení do kúta žiadnymi rigidnými štruktúrami, s nikým nie sme porovnávaní a nemusíme sa snažiť nasilu naplniť nejaké kvóty,” nadšene vraví Koordinátorka DofE Mária Valentová, pôsobiaca na Škole pre mimoriadne nadané deti a Gymnáziu. Na škole vyučuje dejepis, občiansku náuku a etickú výchovu. Do programu DofE je zapojená od školského roku 2016/2017.
Hmlisté začiatky
Nie všetky začiatky bývajú jednoznačné. Príkladom toho sú aj prvé skúsenosti Koordinátorky Márie Valentovej zo ŠpMNDaG-u: „Pravdou je, že mi to spolu s jednou kolegyňou bolo zverené vedením. O programe sme veľa nevedeli, skôr to bol iba taký pokus, či to deti popri našom školskom Aprogen programe zvládnu.” S kolegyňou neboli zo začiatku veľmi optimistické a oboznamovanie sa s celým programom bolo sprvu ťažšie. Prvý a najväčší zlom nastal určite po prvom školení, ktoré mali s Milošom Ondrášikom, spoluzakladateľom DofE na Slovensku na jeseň 2016: „S postupom času po školeniach sme DofE lepšie spoznali a pochopili sme, že je to úžasný program s prínosom nielen pre deti ale aj pre nás.“
Reálny svet si vyžaduje praktickosť
Nakoľko bola Mária spočiatku skeptická, nemala od programu prvý rok skoro žiadne očakávania. Po rokoch však s istotou tvrdí, že je z programu nadšená: „Ako najväčší prínos vnímam tú konfrontáciu s reálnym svetom a jeho fungovaním.“ Človek potrebuje mať v živote víziu, ciele, naplánovať si progres a časovo si to celé zmenežovať. Preto sa tešia, že sa Dofáci v týchto aspektoch lepšia a sú tak pripravení na praktický život. Vďaka DofE sa nerozvíjajú iba akademicky, ale i sociálne a pragmaticky. „Nie je naším cieľom mať čo najviac absolventov programu, ale aby sa zapojení Dofáci posunuli presne týmto smerom,“ dodáva.
Neformálna komunikácia zbližuje
Koordinátorka Mária tvrdí, že ju na programe veľmi bavia neformálne vzťahy. Je to podľa nej úplne iný spôsob fungovania. Síce stále robí s kolegami a so študentami, ale vo viac priateľskej atmosfére. Komunikácia sa odlišuje a je to skvelé: „Nie sme tlačení do kúta žiadnymi rigidnými štruktúrami, s nikým nie sme porovnávaní a nemusíme sa snažiť nasilu naplniť nejaké kvóty.“ Gro programu je o individuálnom chcení a motivácii jednotlivcov, čo je príjemná zmena. Nikto nikoho do ničoho netlačí. „Baví ma na tom tá práca s Dofákmi, byť im mentorom na ceste spoznávania sa.“ Je pre ňu radosť ich vidieť zamýšľať sa nad sebou a posúvať sa vpred popri tom, ako si plnia svoje ciele a vízie.
Dofáci ju nechávajú v nemom úžase
Keď ide o ciele a vízie, Dofáci ich majú mnoho a sú naozaj rôznorodé. Máriu však necháva v úžase, keď si Dofáci dajú ako cieľ Spartan race alebo nejaké skautské výzvy. Okrem toho obdivuje tých Dofákov, ktorí sa učia jazyky ako japončina alebo kórejčina. „Majú moju úctu, pretože sú to náročné jazyky.“ Tiež je vždy hrdá na Dofákov, ktorí si sami naplánujú expedície: „Napríklad som veľmi hrdá na prvých zlatých, ktorí sa rozhodli urobiť expedíciu na strednom Slovensku a naozaj sa im to podarilo.“ Ďalej spomína terajšiu zlatú Dofáčku, ktorá sa rozhodla ručne ušiť kroj z oblasti Liptovských Sliačov. Na záver ešte prezrádza: „Taktiež som veľmi hrdá na účastníkov, ktorých dobrovoľnícke aktivity boli zamerané na pomoc zdravotne znevýhodneným deťom. Som veľmi rada, keď to nie je len o venčení psíkov, ale aj o iných aktivitách,“ uzatvára.
DofE Pikoška
Keby sa mohla Mária zúčastniť DofE, vybrala by si nasledovné aktivity:
Talent - delegovanie úloh a práca s aplikáciami
Šport - jóga
Dobrovoľníctvo - aktivity spojené s učením - napríklad v škôlke alebo keramická dielňa
Autor: Alexandra Galetová
Editor: Simona Lučkaničová
Editor: Simona Lučkaničová
