Kristína Vozárová, bronzová úroveň, Banská Bystrica

Kristína Vozárová, bronzová úroveň, Banská Bystrica

Story

Viete si predstaviť, že sa za päť mesiacov zdokonalíte v stolonom tenise tak, že sa dostanete na turnaj? Nedá sa? Nestíhate? Vyhovárate sa? Kristína Vozárová to dala. Aj s diagnózou, ktorá by možno mnohých z nás skôr na vozík priklincovala, ako dala krídla: svalová dystrofia.

Študentka sociálnej práce na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici prestala hľadať výhovorky a veci dotiahla do konca. A navyše - už bude sama dávať tie krídla - rozhodla sa mentorovať mladých. 

K športu mala od detstva vždy veľmi blízko. Kedysi sa venovala gymnastike či fitnessu. Po diagnostikovaní svalovej dystrofie sa však všetko v jej živote prehodnotilo, pribudol jej vozík a kopa (nielen) zdravotných komplikácii. Všetko bolo o trochu ťažšie, no nie nemožné. Šport ju priťahoval naďalej a jej obdiv sa obrátili smerom k paraolympionikom.

Pred rokom začala s hraním stolného tenisu. Až rozvojový program Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu (skrátene DofE) ju naštartoval naplno„Mojím snom je dostať sa na paraolympiádu, no nikdy som si dostatočne neverila. Až DofE ma prinútilo zamyslieť sa nad tým, čo musím spraviť, aby som si tento sen raz naplnila,“ vysvetľuje študentka. 

Najprv chcela ujsť, nakoniec uspela

Tak sa skončil čas výhovoriek a začalo sa obdobie pravidelnej driny. Kristína sa päť mesiacov pripravovala na to, že sa zúčastní prvého ping pongového turnaja pre hendikepovaných. Stalo sa.

„Všade boli profíci, najprv som mala chuť ujsť. Sama seba som sa pýtala, čo tu vlastne robím“, spomína na prvý moment z vytúženého športového podujatia.  Kristína zostala.

Odmenou bolo, že z náročného turnaja odchádzala nabitá množstvom energie, elánu a inšpirácie. Povzbudili ju aj známi slovenskí paraolympionici, ako napríklad Ján Riapoš, Lukáš Križan, Andrej Mészáros, ktorí ju v jej ambícii podporujú. „S Andrejom, úspešným paraolympionikom, som si dokonca zahrala jeden set. Boli to riadne nervy,“spomína.

So stolným tenisom plánuje naďalej pokračovať. “Stolný tenis mi dáva veľkú slobodu cítiť sa ako obyčajný zdravý človek a nepoľaviť. Som šťastná, že aj vďaka touto programu mám za sebou prvú skúsenosť z takejto súťaže. Nemyslela som si, že svoje obavy či hanblivosť niekedy takto prekonám,“ dodáva úspešná absolventka.

Aj ja túžim pomáhať

Šport nebola jediná oblasť, kde zamakala. Vďaka komplexnému programu DofE sa mladá študentka vrátila po mnohých rokoch k svojej ďalšej vášni, maľovaniu. „Posledné 4 roky som však mala akúsi krízu, odišla múza či inšpirácia,“ vysvetľuje. Svoj talent začala opätovne rozvíjať a ako sama vraví, úplne tomu prepadla. Vďaka skúsenej akademickej maliarke, ktorá ju v maľbe sprevádza, na plátno zachytáva prírodu, okolie a sama viac experimentuje

Maľovaním to však nekončí. Svoje obrazy sa rozhodla predávať na portály hendikup.sk a výťažkom z predaja tak podporuje organizácie Svetielko nádeje a Dobrý anjel. „Sama som od organizácie Dobrý anjel a ľudí dostala v živote mnoho podpory, za ktorú som nesmierne vďačná. Preto som sa rozhodla pomáhať aj ja. Nejako to predsa treba vrátiť svetu,“ vysvetľuje odhodlane.

Kika v rámci Medzinárodnej ceny vojvodu z Edinburghu  tiež pravidelne dobrovoľne pomáhala deťom v zariadení núdzového bývania. 

UMB má svetový unikát

Aby toho nebolo málo, ambiciózna študentka tiež absolvovala fakultný predmet s názvom Vedúci DofE na svojej škole, ktorý študentov učí, ako sprevádzať mladých účastníkov tohto programu na svojej ceste za splnenými cieľmi. Jedná sa o prvú a celosvetovo unikátnu spoluprácu univerzity s týmto medzinárodným programom. Univerzita totiž učí, ako sa stať mentorom v programe už svojich študentov. „Nestačilo mi plniť si vlastné sny. Ja sama som chcela vedieť, aký je to pocit motivovať a viesť mladšiu študentku na jej ceste programom,“ vysvetľuje„Bola to pre mňa prvá skúsenosť tohto typu. Pred tým som si myslela, že ja nemôžem byť niekoho mentorom, keďže doteraz vždy pomáhali mne.“

Dobrodružná expedícia na vozíkiu? Dá sa to!

DofE nie je len o talente. Jednou z podmienok je aj dobrodružná expedícia, ktorá okrem iného zahŕňa turistiku vo voľnej prírode či noc v lese. Kike od začiatku naháňala strach, keďže sa bála, že nezvládne pokoriť limity svojho hendikepu. 

Cestu však so svojimi rovesníkmi zodpovedne naplánovali, a tak nakoniec zdolanie vyše 20 kilometrov bolo náročné, ale nie nemožné„Som nesmierne vďačná za túto skúsenosť. Zažila som prírodu a slobodu, ktorou som bola naposledy obklopená v škole v prírode. Bez DofE by som sa určite nikdy takto neprekonala. Teraz už viem, že všetko sa dá, keď má človek odvahu a chuť,“ uzatvára.

Predchádzajúci Ďalšie príbehy Nasledujúce

Pozri sa na naše videá

DofE na YouTube

Podporte mladých

Aj vy môžete prispieť k tomu, aby mladí ľudia, odhalili svoj potenciál a uspeli v živote.

Zostaň v obraze

Národná kancelária programu vás bude pravidelne informovať..

Poslat stránku e-mailem






Ověřovací kód
Ověřovací kód
 

Všetky polia sú povinné ( * ). Ďakujeme