Story
Má osemnásť a pomáha v domove dôchodcov. Pridaj sa ku Katke aj ty!
Treba ísť vždy za svojím snom. Aj keď máte už svoj vek a žijete v domove dôchodcov. Pretože možno aj vy narazíte na niekoho ako je osemnásťročná Katarína, ktorá vám pomôže urobiť krok k jeho naplneniu. Napríklad tak, že vám počas svojej dobrovoľníckej činnosti v DofE pomôže nainštalovať do počítača Word, aby ste mohli napísať svoje pamäte. A povzbudí vás. Aj takáto drobnosť môže zlepšiť deň, či dokonca život.
Úloha je jasná: potešiť
Katarína Prokopová z Gymnázia Antona Bernoláka v Námestove sa rozhodla, že spolu so svojím spolužiakom Mariánom spríjemnia dni starším ľuďom v domove dôchodcov. Trávili s nimi čas, počúvali ich príbehy, kŕmili ich, masírovali, prebalovali, pomáhali im na ceste do kaplnky, modlili sa s nimi.
“Uvedomila som si, ako je ťažko chorým a starým ľuďom. Ako im ide deň za dňom a už sa im často ani nechce žiť,” napísala do svojich zápiskov čerstvá držiteľka Medzinárodnej ceny vojvodu z Edinburghu. A ona si teda dala za úlohu to, aby sa im aspoň na chvílku vrátila radosť zo života. A zistila, že k tomu nie sú potrebné veľké činy či gestá. Stačí ľudskosť, záujem a dobrá nálada.
Katarína je jednou z vyše 240-tich mladých ľudí z Trenčianskeho, Žilinského a Banskobytrického kraja, ktorí si v stredu prebrali bronzovú cenu. Na ceremónii v Château Gbeľany mladých ocenil britský veľvyslanec Andrew Garth, Chief Creative Director v Exponea Michal Pastier, členovia skupiny S Hudbou Vesmírnou, šéf Towercomu Ivan Peschl a aj člen boardu HB Reavis Peter Čerešník.
Keď Hanka zje celý obed
Mladá gymnazistka zistila, že aj ona dostáva zo strany seniorov kopu vďačnosti a radosti. Napríklad zadosťučinenie z toho, že babka Hanka po dlhom čase zjedla obed, keď ju kŕmila. Alebo z toho, že sa starší nevidiaci pán (aj vďaka jej pomoci) dostane o trochu viac na čerstvý vzduch.
O seniorov je podľa nej výborne postarané. Veľmi sa tešia z toho, keď im príde robiť spoločnosť mladý človek. “Dúfam, že som hoci i jednému z nich spríjemnila chvíľku v ich živote a dodala trošku radosti. Určite ich prídem navštíviť, hoci mi tento projekt skončí,” píše študentka.
Mínus 21 a dvadsať kilometrov na bežkách
Katarína zobrala svoje pôsobenie v DofE ako príležitosť aj v oblasti športu. Dlho obdivovala ľudí, ktorí bežkujú, no sama sa k tomu nevedela odhodlať. Aj preto si v DofE dala za cieľ zvládnuť 20 kilometrový turistický prechod na bežkách. Najprv si na narodeniny zaželala bežky a začala trénovať kondičku. Potom postupne pridávala kilometre na bežkách, začala na piatich. Po troch mesiacoch sa jej to podarilo: so sesternicou zvládli 20 kilometrov dlhý novotský prechod grúňom. A nezastavila ich ani desivá cifra na teplomeri: mínus 21 stupňov.
“Bežkovanie mi prinášalo radosť a hlavne psychický oddych. Posunulo ma to vpred, a to aj napriek tomu, že som občas nemala chuť ísť bežkovať. Bol to skvelý zážitok, skúsenosť a najmä sebarozvoj,” píše o aktivite Katka.
Najväčší benefit? Priateľstvo
A čo jej rozvojový program DofE dal? Poznanie, že si treba stanoviť cieľ a ísť za ním. A okrem toho, ešte niečo dôležitejšie: nové priateľstvá. “Spoznala som ľudí, ktorých som dovtedy len na škole vídala.” V neposlednom rade to podľa nej výrazne zlepšilo aj vzťahy s učiteľmi. “Nové väzby a priateľstvá v našej DofE komunite sú pre mňa najväčším darom,” uzatvára.
