Pre mňa bolo DofE od začiatku cestou do budúcnosti
Sofia Adamcová zo Strednej zdravotníckej školy v Trnave ukázala, že program DofE dokáže mladých ľudí nielen posunúť v ich záujmoch, ale aj rozvinúť praktické zručnosti pre život. V rámci Dobrovoľníctva sa zapojila do pomoci ukrajinským seniorkám v trnavskej charite a neskôr sa venovala doučovaniu spolužiaka z latinčiny a anatómie. Práve tieto skúsenosti jej poskytli cenný základ v pedagogike. Sofia si uvedomila, že učiť iných si vyžaduje trpezlivosť, systematickosť a schopnosť hľadať nové spôsoby, ako niečo vysvetliť. DofE jej tak prinieslo nielen radosť z pomoci druhým, ale aj prvý pohľad do učiteľského povolania, ktorému by sa v budúcnosti rada venovala.
Čo ťa motivovalo zapojiť sa do programu DofE?
Pre mňa bolo DofE od začiatku cestou do budúcnosti. Vnímala som, že sa program veľmi propaguje aj na Slovensku a niektoré zahraničné vysoké školy dokonca dávajú za jeho absolvovanie určité benefity. Preto DofE beriem ako šancu, ktorá ma môže posunúť k lepšej budúcnosti.
Ako Dobrovoľníčka si pomáhala ukrajinským seniorkám. Prečo si si vybrala tento cieľ a aká bola tvoja náplň?
Pôvodne som chcela pomáhať seniorom, ale nakoniec som sa zapojila do trnavskej charity. Spolu s kamarátkou sme organizovali krúžok, kde sme sa venovali seniorkám z Ukrajiny a vyrábali sme s nimi rôzne predmety.
Čo ťa na Dobrovoľníctve so seniorkami najviac bavilo a čo bolo najväčšou výzvou?
Najviac ma bavilo hľadať spôsoby, ako s nimi komunikovať a spolupracovať. Najväčšou výzvou bola jazyková bariéra, pretože väčšinou išlo o staršie dámy z Ukrajiny. Spočiatku som si pomáhala rukami, nohami. Ak to nepomohlo, tak sme si prekladali. Skrátka, vždy sme si našli cestu, ako sa dorozumieť.
Aké aktivity ste pre seniorky pripravovali?
Inšpiráciu sme hľadali na Instagrame. Vyrábali sme napríklad vianočné ozdoby či pohľadnice. Vyberali sme jednoduchšie tvorivé práce, aby ich zvládli všetky.
Koho a čo konkrétne si doučovala?
Doučovala som môjho kamaráta, ktorý sa pripravoval na prijímačky na medicínu, konkrétne latinčinu a anatómiu. Výzvou bolo podať komplikované veci jednoduchším spôsobom. Vypracovala som rôzne podklady, prezentácie, pracovné listy. Anatómia ma celkom zaujíma, rovnako to je s latinčinou.
Plánuješ sa týmto predmetom venovať aj ďalej?
Áno, chodím na zdravotnú školu, takže ďalšie vzdelávanie ma neminie. Navyše ma tieto predmety bavia.
Čo ťa na nich baví najviac?
Najviac ma fascinuje ich prepojenie, všetky predmety, ktoré sa učíme, spolu súvisia. Často si uvedomím, že mnohé slová, ktoré používame denne, pochádzajú z latinčiny. To je pre mňa veľmi zaujímavé.
Ako si sa pripravovala na doučovanie?
Na prvú hodinu som pripravila prezentáciu s úvodom do anatómie a latinčiny. Na konci každej hodiny som kamarátovi povedala, čo budeme preberať nabudúce, aby si mohol veci dopredu naštudovať. Potom som vypracovala pracovný list s otázkami z predchádzajúcej hodiny. Takto sa poznatky postupne nabaľovali.
Plánuješ ďalej prehlbovať svoje pedagogické zručnosti?
Mojím cieľom je vyštudovať na praktickú sestru a neskôr pokračovať na magistra. Keď budem staršia, rada by som sa venovala pedagogike a učila na stredných zdravotníckych školách.
Čo ťa doučovanie naučilo o sebe a o pedagogike?
Uvedomila som si, aká náročná je učiteľská práca. Viac som pochopila našich pedagógov, ktorí sa snažia vysvetľovať nám učivo. Často sa mi stalo, že som sa snažila vysvetliť niečo kamarátovi, no on to nevedel pochopiť. Vtedy som získala veľký obdiv k učiteľom a ich trpezlivosti.
V Športe si sa venovala volejbalu a v Talente gitare. Ako sa ti darilo plniť tieto ciele?
Gitara je moja dlhodobá vášeň, hrám už osem rokov a absolvovala som aj základnú umeleckú školu. Volejbalu som sa venovala dlhšie, veľmi ma bavil, ale tréningy boli časovo náročné, preto som musela skončiť. Neskôr som si cvičila sama doma.
Ako ťa DofE posunulo v týchto koníčkoch?
Vďaka pravidelným zápiskom som sa stala systematickejšia a dokázala som sa cieľom venovať pravidelne. Niekedy to bolo náročné, ale zvládla som to.
Čo by si odkázala budúcim Dofákom?
Mnohí sa najviac boja Expedícií. Pre mňa to bol však najlepší zážitok. Mali sme skvelú partiu, dobrú náladu a bol to aj super detox od sociálnych sietí. Odporúčam to zažiť každému.