Od pravidelných tréningov až na majstrovstvá sveta

Čo ťa motivovalo zapojiť sa do DofE?

Motivovali ma najmä moji spolužiaci, do DofE sme sa prihlásili viacerí naraz. Zároveň som chcela skúsiť niečo nové, stanoviť si vlastné ciele a posunúť sa v živote ďalej.

Aký posun na sebe vidíš po absolvovaní programu?

Posun na sebe badám veľký. Predtým som veľa povinností odkladala na neskôr. DofE ma naučilo, že keď si niečo zaumienim a nastavím, tak to naozaj chcem dodržať. Uvedomila som si, že za naplnenie svojich cieľov nesiem zodpovednosť.

Ktorým svojim cieľom sa plánuješ venovať aj po ukončení programu?

Určite tancu, ktorému sa venujem odmalička a je súčasťou môjho života. Rovnako by som chcela pokračovať v dobrovoľníctve, pretože trénovanie detí ma nadchlo a prináša mi radosť aj pocit zmysluplnosti. Chcem sa venovať aj hre na klavír, lebo ma veľmi baví a napĺňa.

Ako si sa dostala k tancu?

K tancu som sa dostala už ako dieťa. Keď som mala asi tri roky, mama so sesternicou si všimli plagát na nábor do detského súboru Lentilky v Žiline. Rozhodli sa nás tam prihlásiť. Moja sesternica po pár rokoch prestala chodiť, ale ja som pri tanci zostala a postupne sa stal neoddeliteľnou súčasťou môjho života.

Akému štýlu tanca sa venuješ?

Venujem sa discu. Je to veľmi rýchly a energický štýl, ktorý si vyžaduje veľa techniky, dynamiky a precíznosti. Obsahuje množstvo skokov, otočiek či akrobatických prvkov, takže je to poriadna makačka. Práve táto náročnosť je pre mňa motivujúca a robí disco pre mňa výnimočným, milujem ho.

Čo je v tanci pre teba dôležitejšie – technika alebo prejav?

Podľa mňa oboje. Technika je základ, bez nej tanec nevyzerá čisto a ladne. No ak si ho človek neužije a nepridá do pohybu emóciu, tanec stratí svoje čaro. Keď cítim radosť, prejaví sa to aj v mojom tanci, pôsobí prirodzenejšie.

Nedávno si dosiahla úspech na majstrovstvách sveta. Ako to prebiehalo?
Majstrovstvá sa konali v Poľsku, kde som súťažila v disciplíne disco sólo. Bolo tam približne 110 dievčat z rôznych krajín, takže konkurencia bola naozaj veľká. Úprimne, očakávala som, že sa umiestnim možno niekde v top päťdesiatke. Nakoniec som sa však prebojovala až do semifinále a skončila siedma. Bol to pre mňa obrovský úspech a zároveň veľké prekvapenie, pretože som to vôbec nečakala.

Ako si sa v tom okamihu cítila?
Cítila som sa nesmierne šťastná, úplne dojatá. Niekedy sa veci zdajú byť zložité a zdá sa, že sa ti nič nedarí, potom príde takýto moment a zrazu všetko dáva zmysel. Vtedy som si uvedomila, že všetka tá námaha a trpezlivosť neboli zbytočné.

Plánuješ pokračovať s tancom aj ďalej?
Určite áno. Čakajú ma ešte štyri súťaže. Bude to náročné, lebo sa musím sústrediť aj na školu. Uvidím, ako to zvládnem počas maturity. Tanec chcem mať v živote naďalej, možno aj ako trénerka detí.

Ako si sa dostala k trénovaniu detí?
Naša trénerka nám ponúkla možnosť skúsiť trénovanie. Spočiatku som sa bála, či to zvládnem, ale postupne som si zvykla. Vďaka DofE som mala tréningy pravidelne, takže som pri tom vydržala.

Aké deti trénuješ?
Trénujem deti vo veku od šiestich do trinástich rokov. Sú úžasné, ale zároveň poriadne živé.

Čo je najväčšia výzva pri práci s deťmi?
Udržať ich pozornosť. Niekedy sú ako rakety, plní energie, a inokedy zrazu úplne pasívni. Vtedy im hovorím aj o sebe, že aj mne sa kedysi nechcelo, ale som rada, že som neprestala. To ich dokáže motivovať.

Máš nejakú obľúbenú spomienku z trénovania?
Áno, keď jedno dievča, ktoré som trénovala, vyhralo titul vicemajsterky Slovenska. Bola som na ňu nesmierne hrdá.

Čo ti osobne táto skúsenosť priniesla?
Potvrdilo sa mi, že ma práca s deťmi naozaj baví a možno by som sa jej rada vo svojej budúcnosti venovala.

Pamätáš si svoje klavírne začiatky?
S hrou na klavír som začala keď som mala deväť rokov a motivovala ma moja učiteľka spevu. Venovala som sa klavíru päť rokov, potom som prestala. Vďaka DofE som sa k hre na klavír opäť vrátila. V súčasnosti sa snažím rozvíjať v tejto aktivite naďalej sama, pomocou videí.

Máš skúsenosti so spevom na verejnosti?
Áno, párkrát som vystupovala na školských koncertoch. Ale na klavíri som ešte nikdy nemala možnosť hrať verejne.

Čo ťa motivuje k hre na klavír?
Veľmi sa mi páči, keď niekto dokáže spievať a zároveň hrať na klavír. Je to nádherné a raz by som to chcela vedieť aj ja.

Ktorá z troch oblastí – tanec, klavír a Dobrovoľníctvo – ťa najviac posúva mimo tvoju komfortnú zónu?
Pre mňa je to tanec. Je to to, čo ma najviac napĺňa, ale zároveň si pri ňom musím najviac dávať záležať a pracovať na sebe.

Čo ti program DofE priniesol do života?
Disciplínu a pocit, že keď si niečo nastavím, tak to nevzdám. Zároveň množstvo priateľstiev a spoločných zážitkov.

Čo bolo najväčšou výzvou počas programu?
Asi tréningy. Niekedy som mala aj dva-tri tréningy denne a popritom školu. Miestami to bolo naozaj náročné.

Aký je tvoj najsilnejší zážitok z DofE?
Expedícia. Spali sme v útulni v lese, kde bolo veľa pavučín a pavúkov, ja sa pavúkov veľmi bojím. Bolo to dobrodružné, navyše sme sa občas báli aj medveďov. Napriek tomu sme to zvládli a bol to napokon úžasný zážitok.

Čo najdôležitejšie si sa naučila počas Expedície?
Naučila som sa spolupracovať s ostatnými, orientovať sa podľa mapy a nebáť sa prírody. Predtým som mala strach aj zo stanovania, teraz viem, že to zvládnem.

A ako vnímaš vzťahy medzi účastníkmi Expedície? Vytvorili sa nové kamarátstva alebo sa posilnili vzťahy s učiteľmi?
Áno, určite. V rámci našej triedy sme mali dobré vzťahy aj pred tým, spoločne sme sa zapojili do programu a naše vzťahy sa vďaka DofE upevnili. Zároveň som prostredníctvom programu objavila nové vzťahy, napríklad som sa skamarátila s dievčaťom z vedľajšej triedy.  DofE určite utužilo aj vzťahy s učiteľmi, ktoré sú skvelé. Naša Vedúca pani učiteľka Kontríková je prísna, ale zároveň nás Dofáčky a Dofákov dokáže vždy podporiť a porozprávať sa s nami. To je pre nás benefit na nezaplatenie.

Ako ti program pomohol v tvojej príprave na vyučovanie do školy a ako v tvojom bežnom živote?

Naučil ma najmä, že sa len tak ľahko už nevzdávam. Keď niečo chcem, idem si za tým. Zároveň som sa vďaka DofE stala zodpovednejšou.

Čo by si odkázala niekomu, kto váha zapojiť sa do DofE?
Nech do DofE určite ide! Je to skúsenosť, ktorá ťa skutočne zmení. Naučí ťa disciplíne, zodpovednosti a navyše aj množstvu praktických vecí ako napríklad ovládanie prvej pomoci.