Povedz v krátkosti o svojom príbehu ako si sa ocitla na Slovensku.

Nemôžem povedať, že som sa na Slovensku ocitla úplnou náhodou, ale určite to nebolo rozhodnutie, na ktoré som sa pripravovala dlhé roky. Na Slovensku som sa ocitla na pár dní kvôli vojne a veľmi sa mi tu páčilo. Príjemné a priateľské prostredie. Pochopiteľne, silne kontrastné s vojnou. Od prvých momentov sa mi páčila dynamika mesta Bratislava. Spôsob ako tu staveniská komunikujú s prírodou. Je to pekné a rešpektujúce mesto.

Si vo veku, kedy si sa musela rozhodovať pre vysokú školu. Napokon si sa rozhodla pre štúdium matematiky u nás, na Slovensku. Čísla sú takmer pre všetkých na svete rovnako zrozumiteľné (používame arabské čísla), no rozumieš aj svojim spolužiakom a pedagógom?

Na úrovni základných matematických pojmov sú rôznorodé názvy, no a zatiaľ jediným riešením je memorovanie. Ale s odstupom času cítim progres, lepšie sa orientujem v literatúre sprievodnej k školským látkam.

Pôvodne si navštevovala školu v Ukrajine. Vidíš rozdiel v správaní medzi ukrajinskou a slovenskou mládežou? Čo je u nás inak?

Systém výučby je na univerzite odlišný. Pre mňa bolo toto prostredie celkovo nové. Predtým som chodila na strednú školu, porovnám to teda najmä s touto školou. Ale hneď na prvý pohľad - systém kreditov sa nepoužíva na všetkých univerzitách v Ukrajine. Rozdiel je aj v tom, že ťažisko práce je na študentovi a jeho individuálnom prístupe. Máte k dispozícii materiál a prístup k nemu je o vás, vašej časovej organizácii. Učiteľ vaše vedomosti podporí, naviguje vás. Predtým to bolo naopak. Človek chodil do školy počúvať učiteľa. Ten mu musel látku pútavo podať a my sme si robili poznámky. Teraz musím na hodiny chodiť pripravená, aby som stíhala.
 

Ako sa cítiš medzi našimi študentmi? Je u vás na škole veľa študentov z Ukrajiny?

Univerzita Komenského v Bratislave je pomerne veľká. Aj katedra matematiky, fyziky a informatiky vo všeobecnosti. Stretnete veľa rôznych národností, aj Ukrajincov. Sú aj na našom odbore, ale v porovnaní so Slovákmi tvoria, prirodzene, menšiu časť. So slovenskými aj ukrajinskými študentkami a študentami sa rada rozprávam. Každý má svoje témy a je to obohacujúce a inšpiratívne. 

Prečo si sa rozhodla pre matematiku?

Matematika sa mi vždy páčila, je dosť multifunkčná a dá sa využiť v rôznych sférach. Aj v bežnom živote. Podľa mňa je matematika v niečom veľmi univerzálna, takže som sa nebála vstúpiť do tohto odboru. Má jednotiaci jazyk, ktorému rozumiem. 

Ako vieš matematikou pomôcť svetu v budúcnosti?

Vďaka všestrannosti môjho odboru môžem pracovať nielen vo finančnej alebo ekonomickej oblasti. Môžem tiež pôsobiť ako manažér a koordinátor v rôznych projektoch, viesť a inšpirovať ľudí, aby postupne menili náš svet k lepšiemu. To sa mi páči. 

Čomu by si sa chcela v budúcnosti venovať?

Keď sa pozriem do budúcnosti, chcem byť kvalifikovaným a angažovaným zamestnancom, ktorý sa hlboko ponorí do záležitostí organizácie, pre ktorú pracuje. Svoju budúcnosť vidím tak, že budem rozvíjať svoje zručnosti a skúsenosti, aby som sa stala plnohodnotným a hlavne efektívnym hýbateľom zmien. Samú seba si predstavujem, ako sa aktívne angažujem v rôznych komunitných projektoch. Ako investujem svoj čas a energiu do riešenia naliehavých problémov, ako sú vzdelávanie, zdravotná starostlivosť, nezamestnanosť a pomoc ľuďom v núdzi. Dúfam, že v týchto projektoch budem reprezentovať vedúce úlohy. Budem sa o to snažiť. Bavilo by ma usmerňovať a inšpirovať ostatných, aby sa pridali k ušľachtilému úsiliu a, ako som už spomínala, robili svet lepším miestom pre život. 

Je pre teba učivo na škole zrozumiteľné? V matematike, ako spomínaš, platia všeobecne platné vzorce a pravidlá.

Asi áno. Určite sú veci, ktorým nerozumiem, ale postupom času si zvykám. Aj na spolužiakov, aj na profesorov. Pristihla som sa pri tom, že sa na hodiny teším, každý má svoje historky a sú veselí a vtipní. 

Čo si myslíš, že by mohlo byť perspektívne pre teba ťažké?

Pravdepodobne narastajúca kvantita informácií, bude potrebné ich promptne spracovať. O to ťažšie, keď musíte premýšľať paralelne vo viacerých jazykoch, čo je aj môj prípad. Minimálne v dvoch, ale nezriedka aj v troch jazykoch. Počúvam, prekladám si otázku a už aj si pripravujem odpoveď. No a, samozrejme, reakcieschopnosť musí byť rýchla. Musím byť v tempe. 

Aký je kolektív na škole a ako sa na Slovensku cítiš? Aj ako súčasť nášho tímu v Medzinárodnej cene vojvodu z Edinburghu? 

Mala som tu šťastie na skvelých ľudí. Naozaj, za tých deväť mesiacov som stretla veľké množstvo úžasných a dobrých ľudí. Aj spolužiaci, sú to neuveriteľne veselí a príjemní mladí ľudia. Nezištne pomáhajú, ochotne radia, je prirodzené podať pomocnú ruku, keď niečomu nerozumiem. Študovať je zábava. Som za nich vďačná. Aj ja im budem pomáhať. 

V akom jazyku študuješ a ktorý by si preferovala?

Učím sa používať váš jazyk. Zatiaľ sa mi páči odhaľovať ho, mám aj motiváciu sa v ňom postupne zlepšovať. Učenie je príležitosť. Tak to vnímam. Zlepším si ľudské, aj konverzačné vlastnosti. 

17. november vysiela nielen študentom, ale aj mnohým nám silný odkaz, že demokraciu si treba vážiť. Jedným z aspektov demokracie je sloboda. Čo pre teba znamená sloboda, Oľa?

Pre mňa je sloboda tichý breh pri mori. Zažívam pri ňom pocit bezhraničnosti, neobmedzenosti. V konaní, slovách, túžbach. Cítim sa tak vtedy, keď sú moje rozhodnutia nezávislé od toho, kto je vedľa mňa, alebo za mnou. Keď som sama so sebou pri mori. 

👇👇👇