Moje videá motivujú deti k tvorivosti

Akým spôsobom maľuješ?

Tvorím podľa toho, na čo mám chuť. Je to podobné ako s jedlom. Niekedy si ušijem novú brošňu z filcu, občas maľujem mestečká akrylom na kamene, alebo pracujem s akvarelom na obrovskej zelenine. Moja tvorba mi často pripomína prípravu jedla. Pri ručnom tlačení linorytu sa cítim, ako keby som robila pizzu. Otáčam papier hore-dolu - najprv kvôli valčeku, potom na papier a nakoniec odliepam. Vtedy miestami zabúdam dýchať (smiech). Rada skúšam aj nové techniky a mám sa ešte čo učiť.

Čo ťa inšpiruje?

Inšpiruje ma moje okolie a ľudia v ňom. Páči sa mi nová bratislavská dlažba, veľa fotím a ak hľadám inšpiráciu online, Pinterest a Instagram ma nikdy nesklamú. Na Instagrame som si rozdelila účty na dva samostatné. Na súkromnom profile sledujem kamarátov a na účte tvortvor_art zdieľam svoje umenie a inšpirujem sa ostatnými umelcami. 

V rámci DofE si sa kontinuálne venovala práci s deťmi a pre deti. Počas Zlatej úrovne programu si vytvorila knihu s návodmi pre najmenších. Prečo si sa rozhodla rozvíjať týmto smerom?

Áno, počas DofE som vytvorila knihu s návodmi na tvorivé činnosti pre deti. Už od detstva som učila malé deti, vymýšľala pre ne rôznorodé aktivity. Dokonca som sa zapojila aj do projektu Teach for Slovakia. Začala som tam ako dobrovoľníčka počas prázdnin v letnej škole. Objavila som to vďaka DofE skupine na Facebooku. Ďalšie skúsenosti s učením som získala v letných táboroch. Prácu s deťmi mám veľmi rada a plánujem sa jej naďalej venovať. 

Aké boli tvoje učiteľské začiatky? 

Moje prvé učiteľské skúsenosti vznikli počas prázdnin na matematicko-pedagogickej konferencii, kam sme chodili s mamou a bratom. Doobeda deti nemali program, preto som vymyslela výtvarný krúžok.

Okrem výtvarnej výchovy na základnej umeleckej škole som navštevovala aj tvorivé dielne na základnej škole. Ako stredoškoláčka som začala tento krúžok viesť, pretože pani učiteľka Belajová odišla na materskú dovolenku.

V tom čase začala pandémia covidu. Zistila som, že vyučovať online prváčikov na základnej škole nie je jednoduché. Preto som sa naučila pracovať s Mailchimpom a posielala som rodičom newslettre. Obsahovali vždy umelecké návody, web stránky na kreslenie, náhodný tip na aktivitu a nakoniec som vždy pridala nejakú fotografiu s ich vlastným výtvorom, aby som ich motivovala.

Prečo je podľa teba potrebné, aby sa deti umelecky realizovali?

Mnohí si myslia, že kreativita je iba vrodený talent, no podľa mňa je to niečo, na čom človek musí neustále pracovať. Moje videá majú motivovať deti k tomu, aby boli kreatívne nielen v škole, ale aj doma.  Nemusia nič vymýšľať ak nechcú, stačí ísť podľa návodu. Po nejakom čase im napadnú rôzne kreatívne vylepšenia aj bez mojej pomoci (smiech).

Ako vznikla myšlienka tvoriť videá?

Vznikla v období, kedy som prestala vytvárať newsletter. Presvedčila som rodičov, aby svojich prvákov a druhákov na základnej škole pripojili na online hodinu. Vtedy mi nenapadlo, ako ťažko sa bude vysvetľovať skladanie jednoduchého origami cez obrazovku. Osvietilo ma a podľa pravidla, ak chceš niečo spraviť tak to sprav, som vytvorila videonávod. Nebol to premyslený krok. Natáčala som mobilom a strihala ho počas chôdze do školy. Video nebolo majstrovské dielo, ale splnilo svoj účel. Rodičov inšpirovalo a dokázali dobehnúť online hodiny, na ktoré sa nemohli všetci pripojiť. Postupne som zmenila koncept a videá sú kratšie. Učím aj schématické kreslenie, tieto návody slúžia rodičom ako inšpirácia. Mojim cieľom je vytvoriť dve videá mesačne. Prišla som na to, že ak chcem robiť dobrý obsah, musím sa poriadne pripraviť. 

Postupne sa učím, ako funguje detská grafomotorika, ako sa deti učia písať a ako sa vyvíja ich úchop ceruzky. Zistila som, že malé deti do troch rokov držia ceruzku všetkými piatimi prstami a učia sa len tlačiť, zatiaľ čo neskôr sa učia pinzetový úchop. Spočiatku som plánovala natáčať videá pre staršie deti, od dvanástich rokov. Nakoniec som zistila, že rodičia mladších detí potrebujú návody viac. Ktovie, možno sa to zas niekedy zmení. Videá sú môj dlhodobý projekt, ktorý ma baví objavovať.

Videá sú určené pre deti v predškolskom a školskom veku, tam musí byť obsah citlivý. Ako si prichádzala na nový obsah?

Vždy som si tému najskôr vyskúšala naživo, na krúžku v škole. S deťmi som mala pravidlo, že z hodiny neodídu, kým mi nedajú známku od jedna do desať. 

Ak som dostala menej ako desať bodov, zisťovala som, čo by som musela spraviť, aby to bolo desať, alebo čo bolo pre nich náročné. Deti sa učili dávať mi priamu spätnú väzbu, čo je pre nich veľmi užitočná schopnosť. Zároveň mi to pomáhalo uchopiť ďalšie zadania.

Ako vyzeral tvoj krúžok Tvorivých dielničiek?

Vždy inak (smiech). Napríklad som priniesla kartóny od vajíčok, temperové farby a pizza krabice. Témou bol Valentín a deti mohli vyrábať čokoľvek, čo dokázali obhájiť v rámci tejto témy, keď svoju kreáciu na konci prezentovali. Skúšali sme aj kresbu tušom so špajdlami.Táto technika nemá u detí veľký úspech. Špajdlu je potrebné neustále namáčať do tušu a kreslenie im vydrží len krátko, čo je pre ne nudné a monotónne. Snažila som sa striedať hodiny spojené s kreativitou a vlastnými projektami s hodinami zameranými na hard skills, kde si cibrili motoriku a vytrvalosť.

Plánuješ sa venovať práci s deťmi aj naďalej?

Určite áno. Minimálne by som si rada spravila pedagogické minimum alebo viedla kreatívny krúžok na škole alebo základnej umeleckej škole. Popri tom by som sa chcela venovať dizajnu, ktorý ma tiež veľmi baví. 

Pracovala si na grafickom projekte pre organizáciu Červený nos. Aká to bola pre teba skúsenosť?

Áno, vytvorila som pre nich grafiku na ich prvý merch. K tejto zákazke som sa dostala prostredníctvom platformy na pracovné ponuky, mentoringy stáže, Growni. Poslala som im motivačný list a veľmi rýchlo sa mi ozvali. Ďalšia spolupráca prebiehala hladko. Poslali mi podklady ohľadom ich vízie a následne som pripravila prezentáciu s kľúčovými slovami a ilustráciami. Dostala som pozitívnu spätnú väzbu a môj návrh bol presne podľa ich predstáv.  Merch bol úspešný a verím, že na budúci rok bude naša spolupráca pokračovať.

Si čerstvou držiteľkou Zlatého ocenenia DofE. Ako by si spätne zhodnotila svoju cestu v rámci programu?

S programom DofE som začala v druhom ročníku na gymnáziu. Na našej škole je DofE veľmi populárne. Veľmi som sa chcela zapojiť aj ja. Mojou hlavnou motiváciou boli expedície. Niektorí Dofáci ich nemajú veľmi v láske, ale ja som sa veľmi chcela naučiť stanovať. To sa mi podarilo natoľko, že teraz lákam na stanovanie aj kamarátov. (Smiech). Všetky aktivity v rámci DofE boli pre mňa prínosné. Mohla som vyskúšať veci, ktoré by som inak nerobila. Ako Šport som si vybrala tanec, ktorý ma veľmi baví a pokračujem v ňom aj teraz. Na DofE sa mi páči, že si môžem určiť cieľ, nájsť niekoho, kto mi pomôže ho dosiahnuť a konzistentne na ňom pracovať. V tomto ohľade mi Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu veľmi sadla a pomohla rozbehnúť sa. 

Čo ti DofE najviac dalo?

Od začiatku som vedela, že chcem absolvovať všetky tri úrovne programu. Plánovala som to tak, aby som dokončila poslednú úroveň v maturitnom ročníku. Chcela som zažiť čo najviac expedícií. Na tej poslednej som mala úžasný tím a stretávame sa aj teraz, keď sme už program úspešne dokončili. Toto leto plánujeme spoločnú expedíciu ako kamaráti a zatiahli sme do toho aj ďalších ľudí. DofE nám pomohlo lepšie sa spoznať, inak by som okolo nich prešla po chodbe v škole, a možno by sme sa nikdy neskamarátili. Som rada za komunitu, ktorú má DofE potenciál vytvoriť. Program splnil moje očakávania a bol pre mňa skvelým zážitkom.

Čo by som odkázala budúcim Dofáčkam a Dofákom? 

Určite by si mali vybrať aktivity, ktoré ich zaujímajú. Tak je väčšia pravdepodobnosť, že dosiahnu svoje ciele. Najdôležitejšie je mať dobrého Mentora. Nemajte strach osloviť niekoho, kto je v danej oblasti odborníkom. Dospelí ľudia sú podľa mňa hrdí, keď môžu odovzdávať svoje skúsenosti niekomu mladšiemu, kto sa zaujíma o oblasť, ktorá je ich životným poslaním. Na bronzovej úrovni som sa učila písať blog a základy copywritingu. Mojou mentorkou bola Júlia Micháleková, ktorá je špička v tejto oblasti. Keby nebolo programu DofE, nikdy by som sa s ňou nespojila. Napriek tomu, že bola veľmi zaneprázdnená, venovala mi čas a veľmi mi pomohla. Budúcim Dofáčkam a Dofákom odkazujem, nech sa neboja hľadať Mentora, ktorý im dokáže čo najlepšie poradiť. Nebojte sa písať maily zaujímavým ľuďom, najhoršie čo sa môže stať, je že im príde do spamu alebo vám povedia nie.