Každá Expedícia ma naučí niečo nové

Letná expedičná sezóna DofE je v plnom prúde. V čom podľa teba najviac rozvíjajú Dofákov a Dofáčky Dobrodružné expedície?

Viaceré Dofáčky a Dofáci sa pred Expedíciou obávajú, či to zvládnu. Pochybujú o sebe, najmä pokiaľ ide o ich fyzickú kondíciu. Napriek počiatočným obavám sa napokon ukáže, že práve Dobrodružné expedície sú pre mnohých a mnohé z nich pozitívnym zážitkom. Verím, že táto skúsenosť ich posúva za hranice komfortnej zóny. Keď zistia, že pobyt v prírode zvládli, majú pocit zadosťučinenia. Vďaka tomu vnútorne rastú a získavajú zdravé sebavedomie. Pre mnohých a mnohé sú Dobrodružné expedície dokonca začiatkom ďalších dobrodružstiev v prírode.

Máš nejaký zaujímavý zážitok z Expedícií?

Tento rok si jeden žiak priniesol na cvičnú expedíciu kompletné kuchynské náradie a normálne si robil lievance z cesta. Urobil si z Dobrodružnej Expedície doslova gastronomický zážitok.

Alebo raz išla jedna skupina náročnejšiu trasu. Pár dievčat dopredu upozorňovalo, že sú skôr „kaviarenské typy”. Počas cesty ich zastihol poriadny dážď a čakal ich slušne výživný kopec. Keď sme prišli na kontrolu, boli tak nahnevané, že sa so mnou ani nerozprávali. 🙂

Učíš na Evanjelickom gymnáziu v Banskej Bystrici, kde máte v okolí krásnu prírodu. Mávate Expedície priamo tam, alebo Dofákov a Dofáčky lákajú aj vzdialenejšie lokality? Kam ste sa vybrali tento rok?

Áno, okolie je naozaj krásne a často využívame práve miestne trasy. Kremnické vrchy sú ideálne, lebo je to praktické aj pre mňa a moje kolegyne, región poznáme a vieme v prípade potreby počas kvalifikačných Expedícií rýchlo zasiahnuť. Najmä pri bronzovej úrovni.

Skúsenejší účastníci si potom volia aj vzdialenejšie lokality ako napríklad hrebeň Nízkych Tatier. Ten je výborný pre zlaté Expedície. Radi sa vraciame aj do Štiavnických vrchov a k tajchom, do Malej či Veľkej Fatry, na Podpoľanie a podobne. Tento rok sme absolvovali kombináciu viacerých  týchto miest.

Čo učíš a čo pre teba osobne znamená tvoje učiteľské povolanie? 

Učím geografiu a biológiu v slovenčine, keďže pôsobím na bilingválnom gymnáziu s vyučovacím jazykom anglickým aj nemeckým. Počas pedagogickej praxe na vysokej škole som si uvedomil, že sa chcem naplno venovať učeniu. Dávalo mi to zmysel a videl som v tom svoj smer.

Ako dlho si už súčasťou DofE a čo ťa pôvodne priviedlo k zapojeniu sa do programu?

Naša škola je zapojená v programe už osem rokov a od začiatku som súčasťou DofE komunity. V súčasnosti pôsobím ako Vedúci, Expedičák aj Koordinátor, som také tri v jednom.

S programom začala moja bývalá kolegyňa a bola to práve ona spolu so žiakmi, kto ma prehovoril, aby som sa zapoji tiež. Myslím, že vtedy jednoducho potrebovali ľudí, aby sa DofE na škole mohlo rozbehnúť. A keďže som turista, vraj by ma to mohlo baviť a mali pravdu. DofE ma baví dodnes. 

Spomínaš si na silný moment alebo zážitok z tvojho pôsobenia v DofE, na ktorý nikdy nezabudneš?

Takých momentov je viac. Teraz si na všetky nespomeniem, ale veľmi silné boli ceremónie a osobné stretnutia s významnými osobnosťami spoločenského či športového života, bolo to naozaj skvelé. Veľmi ma poteší aj spätná väzba od rodičov. Napríklad keď mi po úspešne zvládnutej Dobrodružnej expedícii napísali, že deti sú síce úplne vyčerpané, ale že to pre ne bol výnimočný zážitok a ďakujú mi zaň.

Získal si ocenenie ako Vedúci, ktorý sprevádzal viac ako 50 Dofákov a Dofáčok. Čo ti táto rola prináša a čo ťa na nej najviac baví?

Pre mňa, a myslím, že aj pre Dofáčky a Dofákov, je veľkým prínosom, že ide o neformálne vzdelávanie. Veľa času trávime vonku a v prírode. Navzájom si vieme pomôcť. Vidím, že žiakov, ktorí dokončia svoju úroveň a pokračujú ďalej, to naozaj baví a napĺňa. A mňa veľmi teší, že program DofE ich baví. U niektorých sme začínali doslova z „ničoho“ a podarilo sa dosiahnuť zlepšenie, a to je vždy posun.

Aký osobnostný posun vnímaš vďaka DofE na sebe?

Vzťah učiteľ a žiak nie je taký formálny. Najmä na Expedíciách sme ako jedna partia. Dofáčky a Dofáci lepšie spoznajú nás a my lepšie ich. Mne osobne oveľa viac vyhovuje tráviť s nimi čas mimo preplnených tried. Lepšie sa mi s nimi vďaka DofE nadväzujú vzťahy, čo vnímam ako svoj osobný posun.

Ak by si mal jedným slovom vystihnúť, čo pre teba DofE znamená, ktoré by to bolo – a prečo práve to?

Zážitok. Lebo aj na tých istých miestach, hoci sa Expedície každý rok formálne opakujú, vždy zažívam niečo nové, iné a zaujímavé.

Čo by si odkázal niekomu, kto váha, či sa do DofE zapojiť ako Dofák alebo ako Vedúci?

Dofákovi či Dofáčke by som odkázal, nech to určite skúsi, ak má skutočnú vnútornú motiváciu. Nič tým nestratí a môže len získať, posunúť sa aj niečo dokázať. Ak chce, určite urobí progres. Rovnako aj Vedúci musí byť motivovaný, bez toho to nejde. Ak naozaj chce byť Vedúcim, určite ho to bude baviť.