Stále som mala pocit, že musím byť o krok vpred, aby som si zaslúžila uznanie

Ako si sa dostala k programu DofE?

S programom DofE som začala na bronzovej úrovni počas pandémie. V tom čase som bývala na vidieku a hľadala som si aktivitu, ktorá by mi vyplnila voľný priestor, ktorý som mala.

V talente si sa venovala hre na bicie. Ako si sa k tomu dostala?

Je to zásluha môjho staršieho brata, ktorý sa bicím nástrojom venuje už niekoľko rokov. Jediná zo všetkých členov rodiny som vydržala sedieť a počúvať jeho hru. Pre ostatných to bol hluk, ale ja som si to užívala.

Na bronzovej úrovni bolo mojim cieľom naučiť sa 10 piesní. Na zlatej úrovni som si stanovila, že s kapelou odohráme koncert.

Spomínala si, že si v kapele. Ako si sa k nej dostala a aký je váš žáner?

Spolužiak z vyššieho ročníka vytvoril na našej škole skúšobňu. Skamarátili sme sa a povedal mi, že má kapelu a hľadajú bubeníka. Tak som sa stala ich členkou. Bol to iný žáner akému som sa ja venovala. Melodic death metal bol a stále je na mňa trochu tvrdší a technicky náročnejší žáner.

Spomínala si, že tvojim cieľom bolo odohratie koncertu. Ako ste sa na to s kapelou pripravovali?

Od môjho príchodu do kapely už chalani mali v hlave pesničky, ktoré by chceli skladať, ale bez bubeníka to nešlo. Pracovali s myšlienkou, že akonáhle prídu bicie, tak začínajú pracovať na playliste, ktorý odohráme na koncerte. Od začiatku som sa venovala učeniu ich pesničiek a pridávaniu bubeníckych pasáží do melódií.

Ako prebieha skladanie bicích melodií do piesni?

Neviem, ako to prebieha u profesionálov, ale ja si väčšinou pieseň niekoľkokrát po sebe vypočujem (ak sú nahraté gitary).V hlave sa mi už formujú rytmy, ktoré by sa tam na základe mojej skúsenosti hodili.Potom si to notovo zapíšem a za bubnami si do slúchadiel pustím skladbu. Hrám do toho, čo som si zapísala a upravujem podľa toho ako hudba znie. Ak skladám priamo na skúške, tak viac menej číslo improvizujem. Gitaristi hrajú a ja skúšam, čo sa tam hodí.

Aký je to pocit mať vlastný koncert?

Ja ako žena v mužskom metalovom svete som stále mala pocit, že musím byť o krok vpred, aby som si zaslúžila uznanie. Vedela som, že na mňa pozerajú zhora ako na dievčatko, čo sa stratilo pri bubnoch. Pamätám si, že na našom koncerte, keď som začala hrať, ma opustila pochybnosť o sebe samej. Mala som pocit, že reálne patrím za bubny a mám čo ukázať. 

Máš nejaké plány s kapelou do budúcnosti?

Z kapely  som odišla, pretože to bolo technicky aj časovo náročné. Uznala som, že si radšej nájdem kapelu, ktorá je bližšie môjmu žánru. Chalani však pokračujú ďalej a darí sa im.

Bolo to pre teba náročné odísť z kapely?

Dlho som nad tým rozmýšľala a bolo náročné urobiť rozhodnutie, najmä kvôli vzťahom, ktoré sme medzi sebou mali. Pár mesiacov po ukončení DofE som si uvedomila, žekapela ma neskutočne posunula, čo sa týka schopností. Zistila som, že na skúškach som len kvôli ľuďom. Keď som im vysvetlila pohľad na vec, pochopili to a občas prídem pozrieť na ich skúšky. Cítim sa lepšie, že vzťahy ostali, ale už nemám voči kapele povinnosti. Bolo pre mňa ťažké uvedomiť si, že som bubeníčka aj bez kapely.

Spomínala si, že ti tento žáner veľmi nesadol. Akému sa teraz venuješ?

Momentálne som v neoficiálnej školskej kapele, vďaka ktorej som zistila, akým smerom sa chcem hudobne uberať. Hráme predovšetkým cover verzie a veci, ktoré ľudia poznajú. Baví ma rock, mám pocit, že som v tom žánri viac ,,doma´´. Pri death metale som mala pocit, že stále musím niečo dobiehať. Pri rockovej hudbe využívam to, čo už viem.

Je niečo čo nové, čo si sa naučila vďaka DofE pri tejto aktivite?

DofE mi pomohlo v sebadisciplíne, takže pravidelne cvičím a zdokonaľujem sa. Neverila som, že sa naučím hrať aj s dvojkopákom a dnes to zvládam s prehľadom. 
 

V oblasti športu si si vybrala prípravu na horský výstup. Čo ťa k tomu motivovalo?

Rozhodla som sa vybrať niečo, čo mi pomôže prežiť expedíciu a zároveň som veľkým milovníkom prírody. Avšak kvôli zdravotným problémom sa nemôžem venovať všetkým športom. 

Potrebovala som tréning na expedíciu, stanovila som si tri vrcholy, na ktoré som počas jednéhoroku absolvovala výstup. Venovala som sa aj kardiu a aktivitám na zlepšenie kondície. 

Dočítala som sa, že si vypomáhala v Centre rodiny. Je niečo, čo si si uvedomila pri tomto dobrovoľníctve?

Veľmi mi to pomohlo uvedomiť si, čo chcem robiť vo svojom živote. Dlho som hľadala, akým smerom sa mám uberať, čomu sa budem ďalej venovať a čo ma bude baviť.  V Centre rodiny som sa  venovala kreatívnym aktivitám spolu s deťmi, seniormi alebo s ľuďmi s mentálnym postihnutím. 

Čo ťa táto skúsenosť naučila?

Naučilo ma to ohľaduplnosti voči inakosti. Boli tam rôzne situácie vyžadujúce osobitný prístup. Neskutočne ma to nabudilo, hlavne arteterapia. Objavila som v nej niečo, čo ma veľmi baví a chcem sa tomu venovať. Hodnotím to ako veľmi zaujímavú skúsenosť, keďže každý týždeň som pracovala s inou skupinou ľudí. Sú to úplne iné zážitky. V bežný deň by som ich nezažívala.

Na rezidenčnom projekte v dedinke na strednom Slovensku, v Kokavej Linii, si sa zúčastnila art campu, kde si zdokonaľovala svoje umenie. Opíš nám túto svoju skúsenosť.

Bolo to náročné, hlavne veriť si a veriť svojmu umeniu. Som nová v sfére kresby a maľby. Preto bolo pre mňa ťažké konfrontovať sa  s tým, že sú vedľa mňa ľudia, ktorí sú vyštudovaní umelci. Celý týždeň som sa učila, ako sa neporovnávať s ostatnými, ale sústrediť sa na svoju prácu. 

Vďaka rezidenčnému projektu som vytvorila asi polovicu portfólia a následne som ich rozosielala na vysokú školu do Írska. Okrem toho som si vyskúšala aj, aké je vystavovať vlastné dielo.,Dodalo mi to sebavedomie, ktoré bude dôležitou súčasťou mojich ďalších životných krokov.Tiež mi určite pomôže na vysokej škole.

Spomenula si, že si vystavovala svoje dielo. Aké to bolo?

Moje dielo bolo vystavené v Rimavskej Sobote. Bol to veľmi zvláštny pocit, najmä v tom, že výstavy som si vždy spájala s akademickými maliarmi. Zrazu bolo vystavené moje laické dielo vďaka jeho myšlienke. 

O akú myšlienku išlo?

Spojila som vnútorné pocity človeka so surrealizmom. Vytvorila som postavu. Jej polovicu tvoril kvet púpavy, druhou polovicou bol človek. Dielo symbolizuje úzkosť a boj proti tomuto pocitu.

Ako sa ty staráš o svoje duševné zdravie? Pomohlo ti k tomu DofE?

Často moje emócie - či už negatívne alebo pozitívne vkladám do umenia. Hlavne ak mám pocit, že je daná emócia väčšia ako ja. Takáto sublimácia pocitov do činnosti mi veľmi pomáha. Aj pobyt v prírode má na moje mentálne zdravie priaznivé účinky,keď sa necítim dobre, rada sa idem prejsť. DofE ma naučilo pravidelne chodiť do prírody a systematicky sa venovať aktivitám, ktoré mi dávajú zmysel.

Je niečo, čo by si chcela odkázať mladým ľuďom v DofE?

Ak robíte DofE, nevzdávajte to. Prejdete si rôznymi ťažkosťami a prekážkami, ale ten výhľad na expedícii bude stáť za to!

 Je niekto komu chceš poďakovať? 

Chcela by som poďakovať môjmu učiteľovi bubnov-Igorovi Fechovi, ktorý mi vždy pomáhal s technikou, ponúkol mi svoje skúsenosti a rady. Je to nesmierne slniečko a má svoje miesto v mojom živote.