DofE Zore pomohlo zdokonaliť sa v koníčkoch

ČO ŤA MOTIVOVALO ZAPOJIŤ SA DO DOFE?

Do DofE som sa zapojila vďaka svojmu kolektívu. Od viacerých kamarátov som počula, že DofE mi môže do života veľa priniesť, tak som to skúsila.

A AKÝ OSOBNÝ POSUN NA SEBE BADÁŠ PO ABSOLVOVANÍ DOFE?

Naučila som sa pravidelnosti. Nikdy predtým sa mi nepodarilo viesť si denník alebo pravidelne si niečo zapisovať. Vďaka DofE som to dokázala dodržať. Najprv som s pravidelnosťou mala problém, ale potom som si zvykla a veľmi som si to užila. Určite chcem v DofE ďalej pokračovať.

AKÝM CIEĽOM SI SA POČAS SVOJEJ DOFE CESTY VENOVALA?

V rámci Športu som sa venovala jazdectvu na koňoch a ako Dobrovoľníčka som pôsobila v cirkevnej kaviarni.

ČO ŤA MOTIVOVALO REALIZOVAŤ SA V TECHNIKE LATTÉ ART?

V kaviarni som už pred DofE robila dobrovoľníčku. Keď som si v rámci programu stanovila cieľ venovať sa takto svojmu Dobrovoľníctvu, začala som do kaviarne chodiť oveľa pravidelnejšie. Bez DofE by som sa latté art nevenovala tak intenzívne. Bola to pre mňa cenná skúsenosť, ktorá ma veľmi zaujala, a preto sa v tom snažím neustále zlepšovať.

ČO ŤA NA LATTÉ ART NAJVIAC BAVÍ?

Najviac ma baví, že každý tvar je iný a nikdy sa úplne neopakuje. Keď sa mi podarí vytvoriť pekný vzor, mám z toho naozaj skvelý pocit.

PLÁNUJEŠ SA V TOMTO SMERE ROZVÍJAŤ AJ NAĎALEJ?

Určite áno. Keďže ma latté art baví, plánujem sa v ňom zdokonaľovať.

ČO BOLO PODĽA TEBA NAJZLOŽITEJŠIE VYTVORIŤ?

Najnáročnejšie bolo vytvoriť tulipán. Učenie a zdokonaľovanie tejto techniky mi zabralo veľa času.

MÁŠ SVOJ OBĽÚBENÝ VZOR?

Najkrajšie latté art, ktoré som vytvorila, bolo srdiečko s vrstvami. Momentálne sa však sústreďujem už len na tulipán.

V ŠPORTE SI SA VENOVALA JAZDENIU NA KONI. VENOVALA SI SA KOŇOM AJ PRED DOFE?

Áno, jazdím už deväť rokov, od prvého ročníka na základnej škole. Projekt s koníkom sme s kamarátmi plánovali dlhšie a nakoniec sme sa vďaka DofE doň pustili. Jazdila som na mladom koni menom Monty, ktorý nemal veľa skúseností, a spoločne s tímom sme ho učili skákať. Podarilo sa nám to a mali sme skvelý pocit.

ČO JE PODĽA TEBA NA PRÁCI S KOŇMI NAJLEPŠIE A ČO NAOPAK NAJNÁROČNEJŠIE?

Najlepšie je, že je to práca so živým zvieraťom, s ktorým sa snažíme komunikovať bez slov. Zároveň ide o náročný šport, do ktorého človek musí vložiť všetko. Ja jazdeniu venujem hlavne pre radosť.

ČO TI JAZDA NA KONI PRINÁŠA OSOBNOSTNE?

Jazdenie je pre mňa relax a prinieslo mi aj veľa dobrých priateľov. Koňom veľmi záleží na tom, ako sa človek cíti, a ja som taká istá. Kone sú veľmi senzitívne a vnímajú emócie jazdca. Keď to vzdám ja, vzdá to aj on.

PODARILO SA TI VYBUDOVAŤ SI S MONTYM TAKÝ VZŤAH, AKO SI CHCELA?

Úprimne, spočiatku áno, ale potom, keď sme veľa pracovali a skákali, Monty sa akoby nahneval a prestalo ho baviť spolupracovať. Museli sme začať odznova od základov, robiť s ním jednoduché cviky, aby ho spolupráca znovu začala baviť. Bolo to náročné, niekedy som aj padala, čo nebolo príjemné. DofE ma však naučilo nevzdávať sa.

A PLÁNUJEŠ SA JAZDENIU VENOVAŤ AJ V BUDÚCNOSTI?

Určite sa jazdeniu plánujem venovať aj naďalej. Rada by som však zmenila koňa a mala takého, ktorý bude učiť mňa, nie ja jeho.

AKO DOBROVOĽNÍČKA SI PRACOVALA V CIRKEVNEJ KAVIARNI. POVEDZ MI VIAC O TEJTO SKÚSENOSTI.

Niekoľko rokov som súčasťou zboru, chodila som do mládežníckeho centra a postupne som začala robiť dobrovoľníčku. Nikdy som to nebrala ako prácu za peniaze, ale ako službu Bohu, lebo som veriaca.

ČO ŤA DOBROVOĽNÍCTVO NAUČILO?

Naučila som sa veľmi veľa, najmä pracovať s ľuďmi. Teraz, keď v kaviarni aj brigádujem, si túto skúsenosť vážim ešte oveľa viac.

SPOMÍNAŠ SI NA SVOJ POZITÍVNY ZÁŽITOK?

Spoznala som veľa nových ľudí a pripravilo ma to na prácu, ktorú robím teraz. Vďaka DofE som si vybudovala dobrý základ a dnes som v kaviarni úplne samostatná.

ČO BOLO PRE TEBA NAJŤAŽŠIE?

Najťažšie bolo niekedy nájsť energiu po škole. Mala som aj iné povinnosti a občas sa mi nechcelo ísť. Vždy, keď som sa prekonala, tak to stálo za to.

AKO VYZERALA TVOJA BEŽNÁ VÝPOMOC?

Pracovala som cez zimu a mali sme otvorené v interiéri. Mojou úlohou bolo pripravovať kávy, čaje či čokolády.

ČO BOLO PRE TEBA POČAS DOFE CESTY NAJNÁMAHAVEJŠIE?

Úprimne, najnáročnejšie pre mňa bolo zapisovanie aktivít. Plniť ciele samotné bolo pre mňa v pohode, lebo som s nimi mala skúsenosť aj mimo DofE. Zapisovanie, pridávanie fotiek a hľadanie času na to – späťne to hodnotím ako najťažšiu časť mojej DofE cesty.

AKÉ PRAKTICKÉ SKÚSENOSTI TI DOFE PRINIESLO?

Naučila som sa byť konzistentná. Na Dobrodružných expedíciách som spoznala ľudí z mojej triedy úplne z iného pohľadu. Boli sme vedľa seba päť rokov, ale nepoznali sme sa dokonale.

MYSLÍŠ, ŽE DOFE MÔŽE POMÔCŤ AJ DUŠEVNÉMU ZDRAVIU?

Myslím, že áno. Keď sa niekto necíti dobre, DofE veľmi pomáha. Realizovať sa v aktivite, ktorá človeka naozaj baví, vyčistí hlavu a motivuje ľudí, aby začali niečo robiť.

AKÝ JE TVOJ NAJSILNEJŠÍ ZÁŽITOK Z CELEJ DOFE CESTY?

Určite kvalifikačná Expedícia. Kvôli riziku kontaktu s divými zvieratami sme uprednostnili trasu popri rieke Hron. Prechádzali sme cez moju dedinu a navrhla som, že pôjdeme priamo k rieke. Museli sme Hron prebrodiť, takže sme potom išli asi 15 km bez topánok, lebo sme ich mali celé mokré. Všetci sme boli doštípaní od žihľavy. Ale aj kvôli tejto skúsenosti to bolo super. Nikdy na tieto zážitky nezabudnem.

BOLA TO TVOJA PRVÁ SKÚSENOSŤ SO STANOVANÍM?

Nie, ale napriek tomu to bol iný zážitok. Dokonca sme jednu noc spali na strelnici.

MYSLÍŠ, ŽE VĎAKA DOFE ZVLÁDAŠ ĽAHŠIE ŽIVOTNÉ VÝZVY?

Pre mňa moje DofE ciele neboli veľké výzvy, ale som veľmi rada, že som sa do DofE zapojila. Program ma bavil, bolo to niečo úplne iné.

ČO BY SI ODKÁZALA BUDÚCIM ÚČASTNÍKOM DOFE ALEBO TÝM, KTORÍ ZVAŽUJÚ, ČI SA ZAPOJIŤ?

Určite nech do DofE idú. Nie všetko je pre všetkých, ale DofE je super životná príležitosť. Každému niečo dá.