DofE môže byť spôsob, ako zabrániť profesnému vyhoreniu

Ako dlho máte na vašej škole DofE?

Naša škola je v DofE relatívne nová. Sme v programe iba dva roky. Spolu s Vedúcimi a Expedičákmi sme toho za tak krátky čas urobili veľmi veľa a prešli sme dlhú cestu. Peknú, no niekedy náročnú. Stretli sme sa s niekoľkými praktickými problémami a museli sme sa s nimi vysporiadať. Napriek tomu som za všetko okolo programu DofE vďačná.

Koho nápad bol priniesť DofE na vašu školu?

Bol to spoločný nápad mňa a pani zástupkyne Tomaschekovej. Poznala som DofE z iných škôl a znelo mi to celkom dobre. Tento nápad však musel na našej škole dozrieť. Postupne som začala oslovovať kolegov, o ktorých som si myslela, že by sa radi zapojili. Bol to vynikajúci výber skvelého tímu. Po všetkých školeniach, keď už sme začali robiť nábor študentov, sme si medzi sebou rozumeli aj bez slov. Každý presne vedel, čo má robiť.

V rámci DofE máš na vašej škole pozíciu Koordinátorky. Ako si sa dopracovala k tejto role a ako si sa s ňou zžila?

Okrem toho, že som Koordinátorka, som si prešla všetkými školeniami Vedúcich aj Expedičákov. V súčasnosti nemám Dofákov a Dofáčky ako Vedúca, ale ako Mentorka. Bola som aj na expedícii ako Hodnotiteľka a pomáhala som aj ostatným Expedičákom s prípravami a riešeniami. Ako Koordinátorka som v úzkom kontakte so študentkami a študentmi a máme dobré vzťahy.

DofE máte na škole už druhý rok. Ako spomínaš na vaše začiatky?

Minulý rok sme robili všetci všetko. To znamená, že Vedúci boli aj Expedičáci. Každý si prešiel každou rolou, aby sme dokonale vedeli, čo DofE obnáša. Absolvovali sme školenia a boli sme nadšení. Dokopy nás bolo sedem. Našich študentov je vyše tisíc. 

Ako ste pripravili nábor na vašej škole? 

Bola to veľmi ťažká úloha. Museli sme vymyslieť, ako pripraviť nábor. Využili sme našu veľkú spoločenskú sálu. Študentov sme rozdelili do skupín a DofE sme im predstavili interaktívnou formou. Vytlačili sme pekné farebné obrázky prírody, lesa, stanu, zalaminovali sme ich a spravili sme súťaž. Vyriešili sme to geniálne, decká boli nadšené. Aj my Vedúci sme sa zladili a napokon sme super partia. Záujem o DofE zo strany študentov bol dosť veľký, po tejto akcii sme mali okolo sto prihlášok. Nakoniec sa zapojili tí, ktorí napísali motivačný list. Začali sme na počte štyridsaťšesť. Väčšina z nich DofE ukončila, na čo sme nesmierne hrdí!

Aký bol prvý rok s účastníčkami a účastníkmi programu DofE?

Prvý rok s DofE bola cesta, na ktorú som veľmi pyšná, až ma to dojíma. DofE je perfektný program nielen pre deti, ale aj pre nás, učiteľov. Vyskúšali sme si koučing a mentoring v priamom prenose. Naučili sme sa, ako viesť deti, ktoré nemajú žiadny konkrétny cieľ, na ktorom by v rámci DofE pracovali, a pomáhame im ho nájsť. Položíme deckám pár otázok a sami zistia, v čom sú dobrí a čo  by chceli dosiahnuť, kam by sa chceli posunúť. Objavujú svoje silné a slabé stránky. Na bronzovej úrovni sme sa naučili, ako s deťmi efektívne pracovať. Tento rok už máme aj Dofákov na zlatej úrovni. Teraz, keď som posielala zlaté ciele na schvaľovanie, tak som si uvedomila, akí sme v tom profíci, mali sme minimálne výtky. Ciele nám ostali presne také, aké sme si s deckami nastavili. To je pre nás neskutočný úspech. 

Vidíš benefity DofE aj na zapojených pedagógoch?

DofE je super pre učiteľov, ktorí sú zanietení pre prácu s deťmi aj mimo školy. Lepší spôsob, ako sa zdokonaliť v mentoringu a spolupráci, podľa mňa neexistuje. Motivovať deti, posunúť ich, pochváliť, vedieť povedať: „Vidím ťa, že napreduješ.” Keď idem po školskej chodbe, tak ma študenti volajú prezývkou „DofE”. Pedagógov a zapojených študentov ostatní vnímajú tak, že sme jedna komunita. 

Na škole máme 130 pedagógov. Prepojili sme sa vďaka DofE. Jazykárky, tréneri či matematikár. Sme perfektný tím. Každý z nás má úplne inú aprobáciu a záujmy, sme úplne z iného cesta, napriek tomu sme si všetci veľmi sadli a pracujeme pre spoločnú vec. Vec prospešnú pre školu a žiakov. Všetci si navzájom pomáhame. Sieťujeme sa s ostatnými školami, keď potrebujeme v čomsi poradiť. DofE môže byť dokonca spôsob, ako zabrániť profesnému vyhoreniu. Tvrdia to aj naši Vedúci. DofE nás nakoplo a robíme niečo úžasné.

Minulý rok si získala nomináciu na ocenenie Učiteľ Slovenska. Ako na túto skúsenosť spomínaš?

Podarilo sa mi dostať sa do top desiatky učiteľov Slovenska. Užšie výberové konanie prebiehalo tri dni vo vzdelávacom centre v Zaježovej. Spočiatku som sa cítila medzi tými učiteľskými esami stratená, no po spoločne strávených chvíľach sa z nás stala výnimočná partia úžasných ľudí a skvelých učiteľov. Bolo to pre mňa obrovské zadosťučinenie a krásny zážitok, ale aj záväzok pokračovať ďalej v zmysluplných aktivitách. S jedným z nominovaných učiteľov, s Adamom, prišla reč na DofE a opäť nás to krásne prepojilo. Čiže DofE nás učiteľov prepája a sieťuje nielen v rámci nášho mesta, ale nájdeme sa kdekoľvek. Vidím v tomto programe mnohé benefity a pozitíva. Som z Medzinárodnej ceny vojvodu z Edinburghu nadšená a neprešlo ma to ani napriek množstvu vynaloženej práce.

Keď spomínaš množstvo práce, je niečo, čo bolo pre teba náročné? Stojí tá námaha za to?

Koordinátor nepracuje len s deťmi, ale aj s Vedúcimi. Najnáročnejšie je nájsť spoločné termíny, aby sme sa mohli vydať na expedície. Keďže u nás na škole robia DofE zanietení učitelia, ktorí majú množstvo aktivít, je ťažké nájsť v ich programe voľný čas. Stret našich harmonogramov som riešila u seba doma v obývačke, kde som si vytvorila velikánsky papier s termínmi a farebnými papierikmi, kto kedy môže. Nakoniec sme našli spoločný termín a vydali sa na expedíciu. Všetko dobre dopadlo, expedíciu sme absolvovali bez problémov, hoci nás prekvapil obrovský lejak. Máme z toho úžasné fotky a videá, ktoré sme použili pri ďalšom DofE nábore. Tento rok máme menej detí, ale väčší rozptyl – strieborných, bronzových aj zlatých. Opäť už rozmýšľam, ako zorganizovať a nastaviť expedície.

A aké výhody má podľa teba DofE pre študentov?

Po prvom roku v DofE sme si uvedomili, čo všetko sme dokázali. Okrem toho, že sme vybudovali komunitu učiteľov, prepojili sme aj žiakov. Študentov zo strednej priemyselnej školy potravinárskej, hotelovej akadémie, strednej športovej školy i francúzskeho gymnázia. Študenti zo štyroch zložiek vytvorili jeden fantastický tím. Oni si navzájom pomáhali, podporovali sa a prepájali. Napríklad si ako dobrovoľníctvo v rámci svojej DofE výzvy zvolili pomoc pre svoju strednú školu. Robili také fantastické veci, až je pre mňa náročné všetko popísať. Skrášlili školské átrium, starali sa o okolie školy a pokračujú v tom. Naša škola nemala sociálne siete, dnes ich máme vďaka Dofákom, ktorí stáli za ich rozbehom. 

Mohla by si z toho množstva splnených cieľov spomenúť niektoré, ktoré v tebe zarezonovalI?

Mali sme zapojenú študentku, ktorá pomáhala rodičom a deťom trpiacim diabetom. Ona sama je diabetička. Zvládla úplne perfektne aj expedíciu. Bola nakoniec aj ocenená ako dobrovoľníčka roka v rámci Nitrianskeho samosprávneho kraja. Dofáci pomáhajú nielen škole, ale šíria ďalej aj jej dobré meno. 

Ako by si opísala program DofE školám, ktoré zvažujú, že sa zapoja? 

DofE je spôsob, ako rásť a nenásilne si osvojovať hodnoty potrebné pre život. Decká niečo chcú, my ako pedagógovia im pomôžeme, aby to dosiahli. 

Každý cieľ bol v niečom  zaujímavý. Dnes čítajú knihy vo francúzštine, učia sa nové jazyky, okrem iných aj čínštinu. Je to obrovské spektrum záujmov a cieľov. Všetci sú úžasní a prekonávajú méty i samých seba. Je to explózia úspechov a splnených snov. Pre mňa, pre decká i pre Vedúcich, pre školu a komunitu.

Čo ťa na DofE teší a čím ťa napĺňa?

Tešia ma zaujímavé ciele mladých. Máme napríklad chalana, ktorý ako dobrovoľník pomáha v Národnej transfúznej stanici. Za takéto veci si študenti zaslúžia veľký obdiv. Aj my sa od nich veľa učíme. Vďaka DofE máme veľa aktívnych študentov. Zapájajú sa aj do školských akcií. Napríklad keď sme organizovali zbierku „Svetlo pre Ukrajinu”, študenti pomáhali dobrovoľne, aj mimo svojich školských a DofE povinností. Zrazu bolo rúk viac ako krabíc.

Veľmi si to vážim. Celé dva roky s DofE sú pre mňa neskutočným darom po všetkých stránkach. Či už sa rozvíjam ja, decká, alebo ostatní učitelia. 

Ako spomínaš na úvodnú expedíciu?

Dali sme s deckami Zobor a okolie. Strašne sme zmokli. Zažili sme búrku. Vraj som sa bála najviac ja. Bála som sa hlavne o deti. Nemala som sa však čoho, všetko sme super zvládli. Táto expedícia bola našou prvou skúsenosťou. Všetko sme brali naozaj vážne, nič sme nepodcenili. Mali sme prednášku o prvej pomoci, prebrali sme metodiky, cez Edupage robili študenti krátke testy, aby sme si overili, že si zo školení o expedícii niečo zapamätali. Bolo super, že sme to takto spravili, lebo decká všetko zvládli výnimočne dobre. Ja mám z toho zimomriavky ešte aj teraz, keď o tom rozprávam. Keď sa valila voda, tak oni upozorňovali mňa, kade ísť, kde je spevnený terén, sú šikovnejší. Nikto nemal zlú obuv, nevadilo im, že sú do nitky premoknutí, všetci vytiahli pršiplášte, boli pripravení. Bála som sa aj exteriérového varenia. Decká boli pripravené, jeden druhého upozorňovali a dávali pozor, aby do seba nedrgli. Spolupracovali, keď  niekomu niečo vykypelo. Ja ich stále volám deti, ale sú to už skvelí mladí ľudia.

Je niečo úsmevné, na čo nezabudneš?

Keď sme odchádzali z nášho táboriska pod hradom, tento priestor vyupratovali tak, že podľa mňa poukladali naspäť ešte aj halúzky, neostal po nás žiadny neporiadok. Ešte aj v tomto boli geniálni, musím ich pochváliť. Aj keď už boli unavení pod ťarchou batohov, tak si pospevovali a uchovali si dobrú náladu, boli permanentne pozitívne naladení. Mám k nim neskutočný obdiv a veľmi ma to všetko nadchlo. V tíme si pomáhali a naučili sa v ňom fungovať. Každý si v ňom našiel svoju vlastnú úlohu. Jeden je dobrý ťahač, druhá strážila čas alebo zbierala informácie. O čomkoľvek sa začneme v rámci DofE rozprávať, všade nájdeme nejaké pozitívum. 

Keby si si mohla vyskúšať DofE na vlastnej koži ako študentka, do čoho by si sa pustila?

Ja som majster sveta  v dvoch disciplínach – skáčem do reči a vrhám tieň. Takto zvyknem srandovať s našimi študentkami a študentami. Ja od malička milujem bicyklovanie, ktoré sme teraz, keď nám deti vyrástli, s manželom znovu objavili. Určite by som to spojila s nejakým objavovaním krajiny. Čo sa týka Talentu, asi by som sa naučila francúzštinu. 

V rámci Dobrovoľníctva by som pomáhala znevýhodneným ľuďom. Máme v rodine chlapčeka, ktorý má postihnutie. Títo ľudia nás, zdravých, môžu veľa naučiť. Stavajú sa k životu ako k výzve a vedia veľa dokázať, sú pre nás inšpiratívni.

Čo máš na svojej práci pre DofE rada?

Pre mňa sú naši Vedúci -  Anka, Janka, Evka, Ľubka, Miško, Tónko a Luki, veľmi inšpiratívni ľudia. A nielen pre mňa, ale aj pre študentov. Čerpám z toho celého, čo sa na našej škole s DofE odohráva, toľko energie, že je to na nezaplatenie.

Ako vnímaš svoje učiteľské povolanie? Aká bola tvoja cesta k nemu?

Decká sú podľa mňa úžasné. Hoci moja cesta k učiteľskému povolaniu nebola priamočiara, teraz som veľmi vďačná za to, že som učiteľka a že som v tomto povolaní vydržala. Učiteľ zostáva večne mladý duchom. Musíme s deckami držať krok. Učíme sa navzájom. Študenti mi napríklad odporučia nejaký seriál, ja si ho doma pozriem, aby sme potom mohli diskutovať. Ja im potom poviem, že keď som si pozrela ich seriál, oni si so mnou môžu niečo prečítať. Nestaviam sa do pozície, že som len učiteľ. Nie. Ja som učiteľ a vy môžete byť moji učitelia, a takto si to vymieňame. Takto by to malo byť všeobecne postavené. Prídem na hodinu a snažím sa byť autentická. Nerobí mi problém hovoriť im moje príbehy, a to sú tie chvíle, kedy máme vytvorené bezpečné prostredie. Nehádame sa a nesmejeme sa jeden druhému. Sme na jednej lodi. Toto je základ môjho vkladu. Nechcem sa hrať na niečo, čím nie som. 

Chcela by si ešte niečo dodať?

Buďme dobrým vzorom a deti pôjdu s nami. Budú náš dobrý príklad nasledovať.