DofE mi ukázalo, že keď človek vytrvalo pracuje, môže dosiahnuť veľké veci
Simona Kováčová počas Rezidenčného projektu na Oxford Flute Summer School zdokonalila svoju hru na priečnu flautu natoľko, že by ju chcela študovať na konzervatóriu. Simonu, študentku Gymnázia Matky Alexie v Bratislave DofE posunulo nielen v jej schopnostiach, ale aj v osobnostnom raste. Stala sa vytrvalejšou, cieľavedomejšou a odhodlanejšou kráčať za svojimi snami.
Ako by si zhodnotila svoju DofE cestu a čo považuješ za najlepšiu skúsenosť?
Táto cesta ma veľmi ovplyvnila. Pracovala som na svojom Talente, konkrétne na hre na priečnej flaute. Vďaka tomu som sa výrazne zlepšila v technike hrania, čo mi pomáha aj v príprave na konzervatórium, kam sa tento rok hlásim. Spoznala som samú seba ako osobnosť. Naučila som sa prekračovať svoje limity a uvedomila som si, že ak si človek niečo zaumieni, dokáže to splniť.
Čím ťa napĺňa hra na priečnu flautu a ako ti program DofE pomohol túto aktivitu rozvíjať?
Na flautu som hrávala ešte pred DofE, ale v rámci programu som si stanovila konkrétny cieľ - naučiť sa päťnásť skladieb naspamäť, pričom každá mala stanovenú dĺžku. Naučila som sa disciplíne a systematickému prístupu. Cvičila som denne a tento zvyk mi zostal dodnes.
Plánuješ sa hre na flaute venovať aj naďalej a študovať na konzervatóriu? Dá sa povedať, že ťa táto skúsenosť natoľko ovplyvnila, že si sa v nej našla?
Áno, veľmi k tomu prispel aj Rezidenčný projekt. Počas projektu som absolvovala letnú školu v zahraničí, čo ma ešte viac posunulo. Ale všetko sa začalo práve počas plnenia Talentu v rámci DofE.
Ako Rezidenčný projekt si si vybrala Oxford Flute Summer School – aký to bol pre teba zážitok?
Bolo to úplné vystúpenie z mojej komfortnej zóny! Nikdy predtým som nikam necestovala sama. Letela som prvýkrát sama lietadlom, hľadala školu, ubytovanie a komunikovala v angličtine. Okrem toho som musela preukázať svoje hudobné schopnosti. S odstupom času to hodnotím veľmi pozitívne, pretože som získala kontakty, ktoré mi dodnes pomáhajú. S niektorými ľuďmi, ktorých som tam spoznala, som v kontakte dodnes.
Čo si z DofE odnášaš do svojej budúcnosti?
Určite som sa naučila prekonávať výzvy. Napríklad v Športe – nikdy som nebehávala, no dala som si za cieľ odbehnúť polmaratón. Bolo to pre mňa náročné, no naučilo ma to, že aj keď sa zdá niečo nemožné, nakoniec to viem zvládnuť.
Môžeš mi povedať viac o svojom Športe?
Rozhodla som sa odbehnúť polmaratón, spolu s mojou kamarátkou. Behanie pre mňa nikdy nebolo obľúbenou aktivitou, takže to bola obrovská výzva. Do poslednej chvíle som mala pochybnosti o úspešnom splnení tohto cieľa, ale dokázala som to.
Ako Dobrovoľníčka si sa venovala deťom vo farnosti – prečo si si vybrala takýto cieľ a čo si sa pri jeho plnení naučila?
Naša farnosť v Miloslavove je pomerne mladá, vznikla pred šiestimi rokmi. Náš pán farár nás motivoval, aby sme vytvorili aktivity pre deti. Spolu s kamarátkami sme preto založili detské stretnutia. Táto skúsenosť mi pomohla rozvíjať organizačné schopnosti, keďže sme sami plánovali program. Zo začiatku sme len skúšali, čo bude fungovať, ale nakoniec sa stretnutia dobre rozbehli. Stretnutia s deťmi naďalej fungujú a vďaka nim sa život vo farnosti rozbehol. Momentálne tam fungujú aj iné aktivity.
Ako konkrétne prebiehala práca s deťmi? Čo ťa na stretnutiach najviac bavilo?
Táto práca ma naučila veľkej trpezlivosti a organizačným schopnostiam. Príprave sme sa venovali poctivo. Vytvárali sme si harmonogram a premýšľali nad témami. Stretnutia sme plánovali tak, aby deti lepšie pochopili evanjelium danej nedele a hlbšie porozumeli kázňam. Našu snahu si veľmi cenili nielen deti, ale aj ich rodičia. Táto aktivita mala pozitívny vplyv aj na vzťahy vo farnosti. Deti nás začali viac spoznávať, cítili sa medzi nami príjemne a na omšiach vládla familiárna atmosféra.
Vrátim sa ešte k programu DofE. Čo ti bude túto skúsenosť najviac pripomínať?
Jedinečnou skúsenosťou bola pre mňa Dobrodružná expedícia, zážitok, na ktorý sa nezabúda. Nie je to len obyčajné stanovanie v prírode. Zostane to v mojej pamäti ešte dlho.
V čom konkrétne bola pre teba Expedícia výnimočná?
Expedícia pre mňa nebola len o dobrodružstve, ale najmä o vzťahoch. Mali sme možnosť stráviť čas s dievčatami z vyšších ročníkov, s ktorými sme sa predtým príliš nepoznali. Spoločné plánovanie, prekonávanie prekážok a vzájomná podpora nám pomohli vytvoriť pevnejšie putá. Bez DofE by som možno nikdy tieto priateľstvá nenadviazala.
Naplnilo DofE tvoje očakávania?
Určite áno! Naučila som sa posúvať svoje limity a uvedomila som si, že vždy existuje spôsob, ako vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a zažiť nezabudnuteľné dobrodružstvá. Napríklad, počas rezidenčného projektu v Oxforde, som musela vykročiť mimo známeho prostredia domova, čo pre mňa predstavovalo veľkú osobnú výzvu. Zároveň som nadobudla nové vzťahy a cením si, že sa mi spolu s kamarátkami podarilo znovu založiť stretnutia s deťmi v našej farnosti.
Prečo si myslíš, že je pre mladých ľudí dobré zapojiť sa do DofE?
Dofáčky a Dofáci sa môžu rozvíjať v tom, čomu sa už predtým venovali, zlepšovať sa a zároveň si budovať disciplínu. Okrem toho im program pomôže aj vo vzťahoch. Spoznajú nových ľudí a naučia sa spolupracovať. Zároveň môžu objaviť aj niečo úplne nové, ako ja v bronzovej úrovni, keď som sa začala učiť kaligrafiu. Mne DofE otvorilo dvere k novým príležitostiam. Rezidenčný program ma napríklad motivoval prihlásiť sa na letnú školu v Oxforde, na ktorej som sa už dlho chcela zúčastniť.