Choď a rob nové veci

Ján Belák, je učiteľ na Strednej odbornej škole pedagogickej v Modre. V programe DofE má viacero rolí - je vedúcim, koordinátorom a expedičákom. Pôsobí aj ako školiteľ altovských školení Národnej Kancelárie (skrátene NK) DofE. Zodpovedne školí a zdieľa svoje poznatky s novými vedúcimi programu. Vyučuje psychológiu s cieľom podporiť a inšpirovať svojich študentov k úspechu a osobnostnému rozvoju. Ján Belák je príkladom vášnivého pedagóga, ktorý bol nominovaný ako jeden z 30 finalistov na učiteľskú osobnosť roka.

Ako ste sa k dostali k DofE? 

Pred šiestimi alebo siedmimi rokmi,som hľadal rozvojový projekt pre mladých ľudí. Riaditeľ NK DofE a v tom čase regionálny vedúci pre bratislavský kraj - Miloš Ondrášik, ma zoznámil s týmto programom.Povedal som si, že to má zmysel a nemusím vymýšľať, čo už vymyslené je. A tak som s kolegyňou absolvoval prvé stretnutie, kde som sa vyškolil ako DofE Vedúci.

Spomenuli ste, že program Vám dával zmysel. V čom ste našli zmysel programu? 

Spočíva v celej svojej komplexnosti. DofE skrz svoje oblasti pokrýva každú zložku osobnosti. Nevytvára len silných jednotlivcov, ale aj tímových hráčov.

Ako DofE funguje na škole, kde učíte? 

Snažím sa udržiavať náš systém tak, aby sme každý rok získali nových členov, ale zároveň nevyhoreli a udržali si stabilitu.

Pomáhate aj NK so školeniami nových vedúcich. Ako ste sa k tomu dostali? 

V DofE som pôsobil už dlhší čas. Miloš prišiel s nápadom, aby som svoje skúsenosti odovzdával ďalej. Školím už tretí rok. Školenia pozostávajú z dvoch školiteľov, jeden odborník na školenia a druhý z učiteľskej sféry, keďže lepšie chápe, čomu sú učitelia vystavení.

Baví Vás to?

Áno, školenia sú jedna z vecí, ktoré mi aj počas učiteľstva dodávajú energiu. Niekto si povie, že to musí byť vyčerpávajúce. Je to psychicky náročné, ale motivuje ma keď vidím, že existuje mnoho učiteľov, ktorí majú chuť sa rozvíjať a posúvať naše školstvo vpred.Oni sú tí, ktorí zo svojej pozície môžu priniesť zmenu.

Čo Vás motivovalo stať sa učiteľom? 

Prvé roky na vysokej škole som tvrdil, že sa učiteľstvu venovať nebudem. Na praxi som prišiel na to, že si rozumiem s mladými. A videl som potrebu s nimi pracovať. Vnímam to ako možnosť meniť generáciu. Nedokážem zmeniť celú generáciu, to nejde, ale môžem zasadiť zrno. Nezaručím, že vyklíči, ale zaručím, že ho zasadím. A dnes som učiteľom 8 rokov. Mám už nejaké skúsenosti a môžem svoje znalosti posúvať aj ďalším študentom.

Keďže v DofE ste už niekoľko rokov, zmenilo sa niečo? 

Myšlienka posúvať mladých ľudí vpred je stále tá istá. Národná kancelária neustále dbá na rozvoj. Nie je to len o naberaní nových ľudí - účastníkov. Dôraz na kvalitu tam stále je. Navyše vidím snahu Národnej kancelárie o pozdvihnutie učiteľov, ktorí pracujú pre DofE. Sústredia sa na to, ako ich motivovať, podporiť, ale aj rozvíjať. DofE rozvíja mladých ľudí, ale zároveň poskytuje podporu zapojeným učiteľom.

Na začiatku má každý človek nejaké očakávania, istotne ste mali aj vy od tohto programu. Splnili sa? 

DofE splnilo moje očakávania. Hľadal som niečo pre mladých ľudí, čo ich bude rozvíjať. Tieto atribúty DofE splnilo. Človek síce trochu vytriezvie keď zistí, že nie všetci študenti dokončia úroveň. Dôležité je uvedomiť si, že to nie je zlyhanie učiteľa.

Keďže ste aj Expedičák, bavia vás expedície?

Zvládam expedície, ale neužívam si ich naplno, lebo si uvedomujem zodpovednosť a právne dôsledky pre moju osobu, ak by sa niečo stalo. Na druhej strane je to možnosť, kde sa učiteľ spozná so žiakmi úplne inak. Vídi ich v situáciách, keď sú na pokraji síl, keď nevládzu a podobne. Už sa mi párkrát stalo, že mi žiačky volali s plačom, že už ďalej nezvládnu ísť. Človek musí hľadať riešenie. Asi im nepomôžu vety typu: "Neboj sa! To dáš! Pokračuj!" Vtedy je potrebná psychologická podpora Expedičáka.

Je to iné, keď idem na túru so svojimi kamarátmi a iné, keď idem so žiakmi ako dospelá osoba, ktorá dohliada na to, aby sa im nič nestalo. Viem, že ja budem ten, kto bude riešiť problémy. 

Máte aj nejaký úsmevný zážitok z expedície? 

Stalo sa nám, že sme s kolegom prišli na kontrolné miesto a jedna skupina ešte nedorazila. Už sa stmievalo a oni nikde.Nevedeli sme kde ich ideme hľadať. Plán trasy sme mali, ale čo ak poblúdili a išli inou cestičkou? Odrazu sa vynorili spoza kopca, plní smiechu. S odpoveďou, že tak trochu poblúdili, zdržali sa 5 hodín, ale boli veselí, živí a zdraví.

Čo je podľa Vás najlepšia časť DofE pre absolventa? 

Myslím si, že študenti mnohokrát vo svojom živote nenájdu ocenenie. Mnohé veci rodičia berú ako samozrejmosť. Niekedy stačí jedna chyba a nastane v nich výčitka, hoci predtým mnohokrát nepochybili. Pre účastníkov je úžasné dostať ocenenie. Znamená pre nich pridanú hodnotu a vonkajšiu motiváciu. Myslím si, že je pre nich dôležité vedieť, že niečo dosiahli a dokázali. Majú za svoju snahu diplom a ocenenie, ktoré jasne hovorí o tom, že vo svojom živote pre seba niečo urobili. Je to jedna z vecí, ktorá môže povzbudiť mladých ľudí, aby DofE skúsili a pracovali na sebe. Rozvíjaj sa, nauč sa niečo nové a DofE ťa ocení. 

Navyše DofE pomáha zapájať vôľu, ktorá je v tejto dobe veľmi potrebná, lebo, algoritmy na sociálnych sieťach vyhádzajú len to, čo “chcem vidieť”. Nemusím mať vôľu dopozerať video do konca, lebo príde ďalšie, ktoré ma bude baviť viac. Často sa stáva, že účastníci nemajú fyzický problém odbehnúť 5 kilometrov, problém je v hlave. Je to boj s vôľou. Človek, ktorý získa túto zručnosť a dokáže bojovať so svojou hlavou, získa obrovský prínos pre jeho život. To vedia mladí ľudia vďaka DofE. Bojujú so svojou hlavou a zapájajú vôľu.

Čo Vám osobne DofE prináša? 

Starosti a povinnosti. :) Naučil som sa neodkladať veci a nastaviť si procesy ako dohliadať na Dofákov. . Kvôli veku som sa DofE zúčastniť nemohol, ale vyskúšal som si to neoficiálne. Istú dobu som pre fundraising DofE behal každý druhý deň počas jedného mesiaca.Potreboval som splniť určitý počet kilometrov. Bola to pre mna psychohygiena Zároveň som sa pýtal sám seba, či by som dokázal behať tri mesiace DofE mi prinieslo aj to, že na sebe racujem.

Ak by ste mali možnosť vyskúšať si DofE aj oficiálne, aké ciele by ste si zvolili? 

S behom som na sínusoide, raz sa stretneme, inokedy nie. Napriek tomu by som si ho zvolil s cieľom zabehnúť 10 kilometrov alebo polmaratón. V rámci talentu by som asi učil taliančinu alebo sa zlepšil v cudzom jazyku, ktorý už ovládam. V dobrovoľníctve by som robil to najčastejšie dobrovoľníctvo - zbieral odpadky. Keď človek chodí behať, presne vie, kde sú. Možno by som zašiel aj do detských domov a pripravil program alebo prednášku o psychohygiene.

Vidíte DofE aj ako časť psychohygieny? 

DofE môže priniesť psychohygienu. Či už sa účastníci venujú športu, kde vykonávajú fyzickú aktivitu, alebo píšu básne a hovoria o svojich pocitoch. Toto všetko môže mať psychohygienické účinky.

Motivujú Vás vaši žiaci v niečom? 

Motivujú ma, aby som pokračoval ďalej v programe. Občas pociťujem, že v niektorých časoch prídu otázky, či má moja práca v programe zmysela či to chcem robiť. Chuť žiakov posúvať sa ma motivuje ísť ďalej.

Ako bolo zistenie, že ste nominovaný na učiteľskú osobnosť roka?

Prišla mi nominácia a čakalo ma vyplnenie prihlášky. Nie je to jednoduché, lebo človek musí reflektovať svoju prácu a sám zhodnotiť či všetko čo robíje hodné napísať do prihlášky. Bol to pekný pocit, teším sa z toho. Keď som dopísal prihlášku a spätne čítal, povedal som si - áno, robím to správne. Vzrástla vo mne zodpovednosť voči môjmu povolaniu.

Je niečo, čo by ste chceli odkázať? 

Účastníkom odporúčam, nebáť sa zapojiť. Nech vyjdú zradu a nech vyskúšajú so sebou niečo robiť. Je to skvelá príležitosť. Choď a rob nové veci a ak aj zistíš, že niečo nie je pre teba, tak aj to je skvelé. Cieľom DofE nie je zistiť, čo všetko mi ide, ale môžem zistiť aj to, čo mi nejde. A učiteľom, aj napriek tomu, že je to náročné a aj my zlyhávame, tak sa oplatí prinášať tento program do škôl a k žiakom. Lebo má to zmysel.