Bytie má zmysel, ak má človek víziu

Ako si sa dostal k DofE a čo ťa motivovalo začať?

O DofE som sa prvýkrát dozvedel na mojej strednej škole. Už si nespomínam, či to bolo z nástenky alebo nám niekto prišiel urobiť prezentáciu do triedy. Jednoducho sa mi páčila myšlienka tohto programu, o ktorý bol na našej škole veľký záujem. Preto som sa prihlásil do výberového konania na bronzovú úroveň. Podarilo sa uspieť a ďalej  som pokračoval na zlatú.

Išiel si rovno na zlatú úroveň, prečo si preskočil striebornú?

Áno, nemám striebro, pretože som si po bronzovej úrovni povedal, že chcem posunúť svoje schopnosti a podstúpiť najväčšiu výzvu. Z časového aj praktického hľadiska som chcel ukončiť DofE ešte pred vysokou školou.

V oblasti športu si sa venoval bicyklovaniu a stanovil si si cieľ prejsť 2500 km, čo je pomerne veľa. Venoval si sa cyklistike aj predtým a čo ťa na tom baví?

Áno, bicyklovanie ma vždy zaujímalo a venujem sa mu od malička. Motivoval ma môj strýko, ktorý je vášnivý cyklista. Na bicykli človek prekoná veľké vzdialenosti za krátky čas, preto ma fascinuje športová aj poznávacia stránka tohto športu. 

Vyskúšal si si aj iné druhy techník bicyklovania?

Mojím cieľom bolo najazdiť 2500 kilometrov, preto som sa primárne venoval cestnej cyklistike, občas som však v rámci spestrenia skočil aj do lesa na horskom.

Na čo je potrebné sústrediť sa pri cyklistike?

Sústredil som sa na prípravu pred bicyklovaním a na výživu počas jazdy. Prejazdené kilometre sú výsledkom tréningu a práce so svojou kondíciou. 

Čo ti to osobne prinieslo? Čo by si hodnotil ako prínos športu v tvojom živote?

Zlepšil som si kondíciu a vytrvalosť. Predpokladám, že bicyklovanie je pre väčšinu ľudí sezónna záležitosť, ale pre mňa to tak nebolo. Ja som sa bicyklovaniu venoval celý rok, za akéhokoľvek počasia. V tom spočívala moja vytrvalosť.  Vonku je 0 stupňov, nechce sa mi, ale idem!

Presúvame sa na talent, kde si sa venoval vareniu. Prečo práve varenie a z čoho, okrem varenia samotného pozostával tvoj cieľ?

Dôvod, prečo som si vybral varenie, nie je ten, že by to bol môj koníček. Vedel som, že príde moment, kedy sa budem musieť postarať sám o seba, preto som si zvolil niečo nové. Zručnosť, ktorú v budúcnosti využijem. Mojim cieľom zároveň bolo že napíšem kuchársku knihu mojej rodiny. Zhrnul som v nej všetky rodinné recepty. Je to naozaj super vec. Dokážem tak zachovať rodinnú kuchyňu pre ďalšie generácie.

Prečo si si k tomu pridal aj tvorbu videi?

Od detstva ma bavilo video a doteraz sa tomu venujem. Je to moje hobby, ktoré rozvíjam.

Dočítala som sa, že si mal mentora, ktorý je mladou kulinárskou hviezdou. Ako si sa k nemu dostal?

Viktora som sledoval na YouTube, a napísal som mu. Veľmi sa potešil, že mám záujem sa vareniu venovať, a prejavil mi podporu. Išiel do toho so mnou ako môj mentor. Viktor študuje, aby sa stal v budúcnosti profesionálnym kuchárom, je to veľmi šikovný chalan a preto k nemu v rámci varenia vzhliadam, 

Konzultoval som s ním moje videá, keďže sa tomu venuje profesionálne. Videá som mu priebežne posielal a on mi dával spätnú väzbu.

Čo ti varenie prinieslo do života, okrem toho, že si sa osamostatnil?

Naučil som sa fungovať efektívnejšie v kuchyni. Kameňom úrazu môjho varenia bolo, že mi všetko trvalo príliš dlho. Snažil som sa dosiahnuť dokonalosť, čo pri varení nie je vždy správna voľba. DofE mi prinieslo schopnosť improvizovať, byť kreatívny a hlavne zachovať si chladnú hlavu.

Ako dobrovoľník si zbieral odpadky a robil okolo toho kampaň. Skús opísať ako táto aktivita vyzerala.

Môj plán bol čistiť a zbierať odpadky v okolí nášho bydliska a takto pomôcť prírode. Na dosiahnutie zlatej úrovne som však musel dosiahnuť viac. Rozhodol som sa, že urobím kampaň alebo iniciatívu. Písal som príspevky, v ktorých som sa venoval témam ako separovanie odpadu a vlastným zážitkom z tejto environmentálnej oblasti. Vytvoril som systém na nahlasovanie čiernych skládok. Bola to webová stránka, na ktorej som predstavil iniciatívu a fotodokumentáciu. Jej súčasťou bol formulár, kde ľudia mohli nahlasovať tieto nelegálne miesta.

Čo bola pre teba zaujímavejšie: zbieranie odpadkov alebo iniciatíva okolo toho?

Najväčšiu radosť mi robila práca v teréne - zbieranie odpadu. Mal som pocit, že robím niečo dobré pre ľudí a životné prostredie.

Spomínal si, že si sa venoval aj tvorbe blogu. Čo si sa pritom naučil?

Naučil som sa vytvárať webové stránky. Táto skúsenosť mi pomohla aj pri práci so sociálnymi sieťami, hlavne s Facebookom, kde som sa naučil fungovať omnoho efektívnejšie.Písanie príspevkov bolo pre mňa taktiež prínosné. Naučil som sa ako preniesť svoje myšlienky do textu určeného pre širokú verejnosť.

Ako si zvládol expedíciu?

Štyri dni som strávil na vode, nie v lese, ako je zvykom. Na jednej strane to bolo super, plné zážitkov, na druhej strane to bolo vyčerpávajúce a náročné. Hoci mám kondíciu, bola to pre mňa veľká záťaž na telo a obrovská drina.

Máš nejaký zážitok, na ktorý nezabudneš?

Mali sme problémy s navigáciou, zle sme odbočili a nevedeli sme nájsť prístavisko. Keby sme boli pešo, bolo by to v poriadku, ale my sme boli na kanoe. Bola tma a nachádzali sme sa v časti, kde bol pomerne silný prúd. Zistili sme, že sme prešli prístavisko. Rozhodli  vrátiť a ísť proti prúdu. Začali sme sa otáčať, čo bolo riskantné. Nenapadlo by mi, že niečo takéto na expedícii zažijem.  V istom momente sme si mysleli, že sa prevrátime. Našťastie popri brehu začal chodiť náš vedúci, ktorý nás hľadal. Našiel nás a pomohol nám dostať sa ku brehu. Reálne nás zachránil. Som síce dllhoročný plavec, mám vodu rád a vždy som si hovoril, že plávacie vesty sú zbytočné. Vtedy som si uvedomil, že keby som v tej tme spadol do vody, tak naša expedícia by asi zďaleka nemala taký šťastný koniec. Mám z toho ponaučenie, že s vodou sa netreba zahrávať.

Máš aj nejaký pozitívny zážitok?

Super moment bol koniec tejto plavby, kedy sme dorazili do cieľa a vytiahli sme lode z vody poslednýkrát.Expedícia nám všetkým dala

riadne zabrať, a preto som doteraz na seba hrdý, že som to úspešne absolvoval.

Na rezidenčnom projekte si pomáhal na hrade. Povedz mi o tom viac.

Pre mňa osobne to bola najlepšia časť DofE. Už len to, ako sme sa s kamarátom dostali do Bardejova, je úsmevné. Náhodne som večer pozeral správy a videl som reportáž o hrade Zborov. Hovorili o grante, ktorý umožňoval prispievať na platy ľudí, ktorí obnovovali hrad. Nehovorili, že hľadajú dobrovoľníkov. Ja som si však povedal, že určite tam je roboty dosť aj pre nás. Našiel som telefónne číslo a na ďalší deň som zavolal pánovi, ktorý mal na starosti obnovu hradu. Ten súhlasil a o pár týždňov sme išli do Bardejova. Úsmevné bolo, ako sme si my aj všetci okolo mysleli, že ideme na koniec sveta a mali sme pred cestou na východné Slovensko veľký rešpekt. Úplne zbytočne. Centrum Bardejova je pre mňa jedno z najkrajších starých miest na Slovensku.

Čo bolo vašou úlohou pri oprave tohto hradu?

Mali sme dve úlohy. Prvá spočívala v nosení hliny, z ktorej sme následne vytvorili hlinený chodník. Stihli sme to za dva dni. Zvyšok času sme skladali suché múry. Bolo to nesmierne úmorné, nie fyzicky, ale bola to piplačka. Nestačilo poukladať kamene na seba, ale museli sme ich rozdeliť do kategórií podľa ich tvaru, aby do seba zapadali ako puzzle. Čo už však bolo zaujímavejšie, bol archeológ, ktorý chodil na hrad a trávil s nami veľa času. Ukázal nám ako funguje jeho práca, a ako konzervuje nálezy. 

Ako hodnotíš svoj rezidenčný projekt?

Podľa mňa je hrad veľmi pekný. Veľa práce a financií sa do toho miesta investovalo. Som rád, že som mohol byť súčasťou tohto projektu. Východ Slovenska sa nám s kamarátom natoľko zapáčil, že odštartoval taký menší maratón cestovania po Východe. Ľudia na východnom Slovensku majú, podľa mňa, menšie zábrany a sú zábavnejší. Svoju krajinu treba objavovať.

Čo ti prinieslo do života DofE?

Pripravilo ma na vysokú školu. Bol som svojím pánom, mohol som si všetko organizovať, plánovať a naučilo ma to byť samostatným. Vďaka DofE som si uvedomil, že je dôležité nastavenie cieľov. Bytie človeka má zmysel, ak má svoju víziu a robí pre ňu niečo. 

Čo hodnotíš ako najlepší zážitok z DofE? Čo si sa naučil, čo si zažil?

Veľmi pekné bolo, keď mi počas zbierania odpadkov v lesoch ľudia úprimne poďakovali, že niečo také robím. Je to veľmi jednoduchá vec, ale bolo to pekné.

Je niečo, čo chceš odovzdať mladým ľuďom, ktorí toto budú čítať?

V živote si treba určovať ciele, ktoré sú podstatné  na to, aby sa človek posúval. Netreba sa vzdávať, človek dokáže viac, ako si myslí, aj keď to na začiatku vyzerá nemožne.