Beh sa pre mňa stal spôsobom, ako prostredníctvom fundraisingu symbolicky vrátiť DofE to, čo mi dalo
Karolína Pavlíková je zlatá Dofáčka, aktívna študentka a nenahraditeľná súčasť komunikačného tímu DofE. Strednú školu absolvovala v Škótsku a ďalej pokračovala na univerzite v Edinburghu. V súčasnosti pôsobí, vďaka programu Erasmus, v Nemecku a aktívne využíva jeden zo svojich DofE cieľov – nemecký jazyk. Okrem toho, že dokončila zlatú úroveň v krajine, kde DofE vzniklo, bola aj ambasádorkou tohto programu a svojimi aktivitami pravidelne prispieva k šíreniu DofE hodnôt na Slovensku aj v zahraničí.
Pamatáš si svoje začiatky s DofE? Čím ťa program zaujal?
S programom DofE som sa prvýkrát stretla v roku 2018, ešte na základnej škole. Vtedy som nepoznala nikoho, kto by mal s DofE osobnú skúsenosť. Ale ani to ma neodradilo. Vždy som sa rada zapájala do mimoškolských aktivít, súťaží,olympiád. Rozširovali školské vyučovanie.
Ako spomínaš na svoje plnenie DofE cieľov? Čo bolo pre teba najkrajšie a čo zároveň najnáročnejšie?
Keďže som bola aktívna už pred mojou DofE cestou, výber cieľov v oblasti Talentu a Športu mi nerobil problém. Ako Talent som si stanovila dosiahnuť jazykovú úroveň B1 a v rámci Športu som začala pravidelne behať s cieľom zabehnúť 5 km pod 25 minút. Náročnejšie pre mňa bolo rozhodnúť sa pre oblasť Dobrovoľníctva. Nebolo to pre mňa nové, ale v DofE sa dobrovoľníckym aktivitám venujete pravidelne. Nie hodinu, či dve. Napokon som sa rozhodla pre kreatívny prístup a napísala som redakcii, ktorá vydáva časopisy v angličtine pre žiakov základných a stredných škôl, že by som rada prispievala článkami. Odpísali mi, že ma berú. Bol to úžasný pocit otvoriť si na hodine angličtiny časopis a nájsť v ňom svoj vlastný článok.
A čo Dobrodružnáexpedícia?
Dobrodružná expedícia bola mojou prvou skúsenosťou s prespávaním v stane, ale napriek tomu to bol výnimočný zážitok, na ktorý dodnes spomínam. Počas jednej Expedície sme si so sebou zobrali málo vody, takže sme si cestoviny museli uvariť z nepitnej vody zo studničky.
Čo ťa motivovalo ísť na ďalšie úrovne? Aká bola tvoja cesta?
Po ukončení bronzovej DofE úrovne som pokračovala na striebornú. V Športe som si stanovila cieľ zabehnúť polmaratón a ako Talent som sa rozhodla naučiť sa štrikovať. Tento raz som si chcela v Dobrovoľníctve stanoviť väčšiu výzvu, ktorá by mala skutočný dopad na spoločnosť a zároveň by ma posunula za hranice mojej komfortnej zóny. So spolužiačkou sme našli možnosť dobrovoľníčiť v domove dôchodcov. Každý týždeň sme si pripravili prezentáciu a odprezentovali ju pred seniormi. Bola to veľká výzva, ale práve preto z nej mám najintenzívnejšie zážitky a spomienky.
V tom období prišla pandémia Covidu. Kým oblasti Šport a Talent som dokázala plniť aj z domu, dobrovoľnícku činnosť v domove dôchodcov som musela pozastaviť. Po dvoch týždňoch sme si však uvedomili, že návrat do bežného režimu tak skoro nepríde, preto sme začali prezentácie robiť online. Bola som rada, že sme mohli seniorom spríjemniť čas aj počas ťažkého obdobia pandémie.
Chcela som vyskúšať štúdium v zahraničí. Počas plnenia striebornej úrovne DofE som sa prihlásila na štipendijný program HMC, ktorý ponúka študentom z východnej a strednej Európy možnosť študovať posledné dva roky strednej školy na prestížnych školách vo Veľkej Británii. Počas pohovoru som rozprávala aj o mojej pozitívnej skúsenosti s DofE a verím, že aj vďaka tomu sa mi podarilo štipendium získať.
A tak som sa počas pandémie ocitla na škole v Škótsku. Povedala som si, že ak nie teraz, tak už asi nikdy. Rozhodla som sa dokončiť zlatú úroveň priamo v krajine, kde DofE vzniklo. Keďže bola karanténa, musela som tomu prispôsobiť aj svoje aktivity. Beh, práca v architektonickom softvéri a pletenie čiapok pre predčasne narodené deti v nemocnici. Aj Expedícia bola prispôsobená pandemickým obmedzeniam. Nemohli sme prespávať vonku, preto sme sa každý deň vracali domov. Napriek tomu to bol skvelý zážitok a nádherný spôsob, ako objaviť škótsku prírodu po dlhých mesiacoch strávených na izbách.
Čím ťa konkrétne ovplyvnila tvoja DofE cesta, čo si sa najdôležitejšie naučila a ako si tieto svoje schopnosti či poznatky využila vo svojom ďalšom živote?
Vo väčšine aktivít, ktoré som začala v rámci DofE, pokračujem dodnes. Na bronzovej úrovni som sa naučila štrikovať, čo som neskôr využila pri striebre a uplietla som 52 čiapok pre bábätká v nemocnici. Keď vypukla vojna na Ukrajine, začala som vyrábať náramky a predávať ich v škole. Podarilo sa mi vyzbierať viac ako 2000 libier pre organizáciu, ktorá pomáhala na hraniciach. Po nástupe na univerzitu v Edinburghu som sa stala prezidentkou študentského spolku pletenia a štrikovania, v rámci ktorého sme sa zapájali do ďalších charitatívnych projektov.
Aj v behu som pokračovala. Hoci bol môj prvý polmaratón zrušený kvôli pandémii, nevzdala som sa a čoskoro pobežím svoj piaty. Beh som zároveň využila ako formu fundraisingu pre DofE, aby som symbolicky vrátila to, čo mi tento program dal.
Nezabudla som ani na nemčinu. Pokračovala som v jej štúdiu aj počas vysokej školy, čo mi umožnilo absolvovať Erasmus pobyt v Nemecku, kde momentálne študujem v nemeckom jazyku.
Prečo si sa rozhodla zapojiť sa do komunikačného tímu DofE? Čím ťa táto práca napĺňa?
Po dokončení zlatej úrovne DofE mi začalo chýbať to, čo mi program počas uplynulých rokov pravidelne prinášal. Pravidelnú motiváciu, užitočnú rutinu, merateľné ciele a pocit satisfakcie po ich dosiahnutí.
A tak si sa rozhodla, že budeš v DofE pomáhať aj naďalej. Pracuješ ako komunikačná víla, čo je ekvivalent brigádnickej práce na komunikácii.
Áno. Národná kancelária DofE o mne vedela vďaka ambasádorskému programu, do ktorého som sa zapojila už počas striebornej úrovne. Keď mi prišiel e-mail s výzvou, že hľadajú Dofákov ochotných podeliť sa o svoju skúsenosť a motivovať nových Vedúcich, rozhodla som sa, že do toho opäť pôjdem.
DofE tím sa tak dozvedel viac o mojej ceste programom a keď neskôr vznikla možnosť odprezentovať DofE v rádiu, pozvali ma ako hostku. Rozhovor dopadol úspešne a čoskoro som dostala ponuku pracovať pre DofE v rámci komunikačného tímu.
Hoci väčšinu času trávim v zahraničí, veľmi ma napĺňa možnosť počúvať príbehy úspešných Dofákov a ich Vedúcich. Najmä, keď sa počas návštev Slovenska môžem s nimi aj osobne stretnúť. Tím Národnej kancelárie je skvelý a keď mám možnosť, rada ich navštívim aj v office v Bratislave. Práca v komunikácii je navyše flexibilná a vďaka online forme ju môžem pohodlne kombinovať so štúdiom na univerzite, nech som kdekoľvek, či už doma, v kaviarni alebo v zahraničí.
Študuješ v zahraničí už od strednej školy, vnímaš rozdiely na Dofákoch/študentoch v zahraničí a u nás? Ak áno, v čom sú iní?
DofE vo Veľkej Británii je špecifické tým, že program tam funguje už takmer 70 rokov. Je súčasťou každej školy a pozná ho takmer každý študent. Moja skúsenosť však ukazuje, že mladí ľudia si tam často nastavujú menšie výzvy, než u nás na Slovensku. A to je škoda, lebo človek je schopný dosiahnuť viac, než si myslí. Čím viac do programu vloží, tým viac z neho môže získať.
Ako je vnímané DofE v Anglicku či Nemecku v rámci spoločnosti?
Vo Veľkej Británii stretnete ľudí, ktorí sú už na dôchodku a spomínajú na svoje DofE zážitky. Mnohí z nich preto motivujú k zapojeniu aj svoje deti a vnúčatá. DofE má na Slovensku 10 rokov, no stále si myslím, že je program pomerne nový. Patrím ku generácii, ktorá ho v podstate otvárala. V Nemecku DofE nie je až tak rozšírené a funguje najmä na školách s anglickým vyučovacím jazykom. Zatiaľ som tu nestretla nikoho, kto by o DofE počul. V Británii je to iné. Keď cestujem vlakom, na stole vidím napríklad fľašu s logom DofE a oproti sediaci sa vám prihovorí so svojou vlastnou pozitívnou skúsenosťou s programom DofE. Tento trend však začínam pozorovať aj u nás na Slovensku, najmä medzi mladými. Vidieť, že DofE rastie.
Prečo si sa rozhodla študovať v zahraničí? Povedz mi o tom viac prosím - bolo náročnejšie vybaviť si školu, platiť školné, alebo sa presťahovať?
Počas dvojročného stredoškolského štúdia v Škótsku som využila možnosť prihlásiť sa na britské univerzity a podarilo sa mi dostať na Univerzitu v Edinburghu. Vďaka škótskej maturite bol prijímací proces jednoduchší. Edinburgh ma oslovil ako mesto a postupne sa stal mojím druhým domovom. Štúdium v zahraničí však prináša aj množstvo výziev, finančných aj osobných. Mala som výhodu, že som do Škótska prišla ešte pred Brexitom. Hoci je štúdium náročné, nemenila by som.
Zúčastnila si sa aj odovzdávania DofE ocenení v Buckinghamskom paláci. Povieš mi viac o tomto zážitku? Čo ti utkvelo v pamäti?
Každý Dofák v Británii má možnosť zúčastniť sa slávnostného podujatia pri príležitosti zlatej úrovne v Buckinghamskom paláci. Nejde o oficiálne odovzdávanie diplomov, lebo tie spolu s odznakom prídu poštou, ale skôr o záhradnú slávnosť. Ja som si prevzala diplom v Holyrood Palace v Edinburghu. Mala som aj možnosť zúčastniť sa osláv v Buckinghamskom paláci ako jedna z DofE UK Youth Ambassadors, čo je britská obdoba slovenských DofE Ambasádorov. Hostia sa môžu voľne pohybovať po palácových záhradách, vypočuť si príhovory inšpiratívnych rečníkov, vychutnať si čaj s koláčom a nakoniec aj vystúpenie vojvodu z Edinburghu. Bol to skvelý zážitok a na prekvapenie nás celý deň sprevádzalo slnečné a teplé počasie.
Akú radu by si dala súčasným Dofákom o ich DofE ceste?
Cesta každého Dofáka v programe DofE je jedinečná a záleží len na vás, čo si z nej odnesiete. Čím viac do programu vložíte, tým viac z neho môžete získať.