Až s odstupom si uvedomujem, čo všetko mi DofE dalo - reflexia je kľúčom k progresu

V rámci DofE si sa rozhodla rovno pre zlatú úroveň? Čo ťa k tomu motivovalo?

V tom období som robila DofE cez SYTEV a študovala som na gymnáziu Varšavská v Žiline. Mojou hlavnou motiváciou bolo, že som sa do najvyššej, zlatej úrovne pustila spolu s najlepšou kamarátkou. Musím priznať, že za tým nebol spočiatku nejaký hlbší dôvod. Bola možnosť ísť na najnáročnejšiu úroveň, tak sme ju bez váhania využili. :) 

V rámci Talentu si sa venovala matematike a fyzike. Ako ti DofE pomohlo tvoje obľúbené záujmy rozvíjať?

DofE mi najmä v oblasti vedy pomohlo osvojiť si konzistentnosť a vytrvalosť v práci, čo je podľa mňa jedna z najdôležitejších schopností pri vedeckej činnosti. Postupovať precízne, malými krokmi, pravidelne sa pýtať nové otázky, formulovať hypotézy na základe predošlých skúseností a hľadať nové odpovede. Často sa to nepodarí na prvý pokus, ale raz to vyjde.  Dobré nápady sa väčšinou tvoria vtedy, keď to najmenej čakáme – v bežných situáciách ako odpoveď na impulzy z nášho okolia, ktoré sú najlepším ukazovateľom, že riešeniu, ktorých problémov má význam venovať pozornosť. hy. A následne sa na problém pozeráme zo všetkých strán a snažíme sa nájsť optimálne riešenie. Je to kľukatá cesta objavovania a dlhodobý proces, no práve tá konzistentnosť je kľúčová.

Pomohlo ti DofE rozvinúť vlastnosti využiteľné pri tvojej vedeckej práci?

Určite áno. Spomínanú konzistentnosť, ale aj schopnosť pravidelnej  reflexie. Podstatné nie je iba neustále niečo robiť, ale aj sa zastaviť, pozrieť sa, čo som už urobila a vyhodnotiť to. Až spätne som si uvedomila, aký veľký význam pre mňa má skúsenosť s DofE. Pomáha mi uvedomovať si svoj smer a hodnotiť vlastný progres. Kým som túto schopnosť nemala, nedokázala som si naplno uvedomiť, ako ďaleko som sa posunula alebo pochopiť prečo naopak stagnujem.

Pamätáš si na nejaký silný, emocionálne nabitý moment z programu, na ktorý nikdy nezabudneš?

Bolo to dlhé obdobie, ktoré trvalo viac ako dva roky, takže spomienok je veľa. Ale paradoxne najemotívnejšie momenty mám spojené s kratšími aktivitami, napríklad s Dobrodružnými expedíciami. Najmä počas cvičnej expedície sme zažili aj ťažké chvíle. Nemala som dostatok skúseností, nevedela som sa efektívne zbaliť, mala som obrovský a ťažký ruksak, skrátka, bolo to trápenie. Okrem toho je to aj fyzicky náročné, pretože cvičná Expedícia na zlatej úrovni trvala tri noci. Celý tím sme spoločne bojovali aj prostredníctvom cyklickej batožinovej výmeny medzi sebou, no napriek náročnosti sme mali aj úsmevné momenty. Bolo to síce frustrujúce, ale práve vďaka tomu som sa naučila efektívne sa baliť, čo je tiež schopnosť, ktorú som získala práve vďaka DofE. (Smiech)

Ako podľa teba DofE prispieva k formovaniu mladých vedcov alebo inovátorov?

Už len samotný proces nastavovania cieľov vedie človeka k premýšľaniu o sebe, o tom, kam sa chce posunúť. Je to výzva, nielen rozhodnúť sa, ale aj vytrvať. Vďaka mentorovi a komunite, ktorú program ponúka, sa človek učí pracovať na sebe a neskôr to vie aplikovať aj mimo DofE. Takúto schopnosť sa inak ako cez vlastnú skúsenosť, kedy nastávajú aj pády a znovu-vstatia, podľa mňa naučiť nedá.

Čo ťa na fyzike najviac fascinuje a ako si k nej našla cestu?

Začalo to na základnej škole, cez matematiku. Niekoľko rokov som riešila rôzne korešpondenčné semináre. Bavilo ma to nielen pre samotný obsah, ale aj kvôli komunite. Mimoškolské aktivity sú často motivujúce práve vďaka ľuďom s podobným spôsobom myslenia. Človek je spoločenský tvor, a keď v dsa zíde správna skupinka ľudí so spoločným záujmom, tak sa  vzájomne podporujú. Neskôr som dosiahla svoj vtedajší najväčší cieľ a zúčastnila som sa letného matematického programu na Oxfordskej univerzite. Šesť týždňov som robila teoretický výskum. Bola to pre mňa nezabudnuteľná skúsenosť, za ktorú som veľmi vďačná. Zároveň som si ale uvedomila, že len pero a papier mi nestačia, chcela som niečo praktickejšie. Najprv som sa skúšala uplatniť v oblasti výpočtovej chémie, čo už bolo bližšie k praxi, no stále len na počítači. Neskôr sa mi podarilo nadviazať spoluprácu s Masarykovou univerzitou, kde som mala veľké šťastie na skvelého školiteľa. V laboratóriu som zažila, aké to je pracovať na niečom, čo má reálne využitie, výsledky sú hmatateľné a môžu mať dopad tu a teraz. A to je na tom eten silný faktor vnútornej motivácie, ktorý mi dáva v tejto práci zmysel:)

Spolu so spolupracovníkom si získala ocenenie The Earth Prize za prototyp čistiaceho systému PURA. Čo pre teba osobne táto výhra znamenala?

The Earth Prize bola súťaž zameraná na environmentálne výzvy. V prvom kole sme skúmali aktuálne problémy, potom sme si vybrali jeden, ktorému sme sa chceli venovať ďalej. Niečo, na čo sme mali predpoklady aj záujem. Ja som už mala skúsenosť s výskumom čistenia vôd a vedela som, že Tomáš z Česka robí niečo podobné. Rozhodli sme sa spojiť sily a vytvorili koncept technológie PURA.
Postúpili sme do ďalších kôl, museli sme vytvoriť propagačné video, vypracovať odborný aj praktický plán vrátane  odhadu nákladov a dopadov. Vo finále sme absolvovali interview s porotou - bolo to online, no zároveň veľmi komplexné. Nakoniec sme sa stali európskymi víťazmi a neskôr, po verejnom hlasovaní, aj svetovými, čo sa tímu z Európy podarilo vôbec prvýkrát v histórii. Vo vedeckej časti súťaže a prezentácií výsledkov výskumu som sa skutočne našla, no samotná medializácia nášho tímu počas obdobia verejného hlasovania bol pre mňa veľký výstup z komfortnej zóny.  e. Spoločne s Tomášom  sme sa ale vo všetkých schopnostiach pokrývajúcich komplexnosť tejto výzvy vedeli doplniť, vďaka čomu sa nám nakoniec podarilo obstáť aj v medzinárodnej konkurencii. :)

Gratulujem! Ako táto cena ovplyvnila tvoju súčasnosť a aké máš plány s projektom PURA do budúcna?

Určite to bol silný impulz. Úspech v takej konkurencii potvrdil, že projekt má zmysel, a že problém, ktorým sa zaoberáme, je aktuálny. The Earth Prize okrem prestíže priniesla odbornú, aj finančnú podporu. Teraz sa chcem počas leta venovať testovaniu technológie v laboratórnych podmienkach. Ak preukáže účinnosť aj bezpečnosť (napr. cez toxikologické testy), chceme ju postupne škálovať. Je to beh na dlhé trate, ale momentálne v tom vidím svoje smerovanie.

Veľmi držím palce! A na záver, čo by si odkázala budúcim Dofákom a Dofáčkam? Prečo sa oplatí zapojiť sa do DofE?

Stále si stojím za tým, že DofE učí človeka pracovať dlhodobo a vytrvalo na svojich vlastných cieľoch a spoznať svoje autentické JA. A že keď niečo nevyjde presne podľa plánu, neznamená to neúspech. Niekedy je dobré  zamyslieť sa, odkiaľ pochádza naša predstava o úspechu, a či je to naša vlastná definícia alebo len štandardizovaná spleť slov prevzatá od spoločnosti. Cestu, ktorá pre nás naozaj má zmysel, si každý musí vytvoriť sám. A DofE k tomu poskytuje skvelý priestor. :)