Vďaka DofE mám praktické skúsenosti, ktoré viem využiť aj v budúcnosti

Čo ťa motivovalo prihlásiť sa do programu DofE?

Už od základnej školy vyhľadávam mimoškolské aktivity. Baví ma to. O DofE mi povedal kamarát. Trošku som si o programe zisťoval a myšlienka ma oslovila. Najmä možnosť rozvíjať sa. Dobrodružná expedícia a tiež to, že program utužuje kolektív.

Aké charakterové vlastnosti v tebe program DofE podporil? Aký si bol na začiatku svojej DofE cesty a aký si teraz po absolvovaní zlatej úrovne?

Na začiatku bronzovej úrovne som bol uzavretý a nemal som tak široký rozhľad. Nechcelo sa mi púšťať do veľkých výziev. Napríklad, keby mi niekto vtedy povedal, že ideme na dvojdňovú Dobrodružnú expedíciu do lesa a budeme tam spať, určite by som odmietol. Nemal som predtým žiadne skúsenosti ani s dobrovoľníctvom. 

Postupne, keď som prechádzal bronzovou a striebornou úrovňou, som sa začal angažovať viac. Počas bronzovej a striebornej úrovne som pomáhal v nitrianskom Červenom kríži. Získal som tam veľa praktických skúseností o tom, ako táto organizácia funguje. Moja predstava o dobrovoľníctve bola predtým úplne iná. V tíme sme si navzájom pomáhali a spoločne sme toho veľa zvládli. Organizovali sme rôzne zbierky, vypisovali sme protokoly a pomáhali sme so všetkým potrebným.

Na zlatej úrovni som si ako oblasť Dobrovoľníctva zvolil založenie dobrovoľného hasičského zboru na našom gymnáziu. Bol to spočiatku len nápad, ktorý vznikol spontánne. Táto aktivita ma veľa naučila a zároveň ma stála veľa práce. Získal som mnoho praktických skúseností – najmä v oblasti administratívy a organizácie celého projektu. Všetky zážitky z dobrovoľníctva mi pomohli rozvinúť organizačné schopnosti, zodpovednosť a vytrvalosť.

Spomínal si, že ťa na začiatku tvojej DofE cesty oslovili najmä Dobrodružné expedície. Aké máš s nimi skúsenosti?

Expedície mi dali najmä to, že som spoznal skvelých ľudí. Takých, ktorí majú podobné záujmy a koníčky ako ja. Na zlatej úrovni sme si uvedomili, že skoro všetci z bronzovej úrovne sa prepracovali až k zlatu. Prešli sme si DofE cestu spoločne ako skupina, čo nás ešte viac zblížilo. Zhodli sme sa na tom, že DofE spája ľudí, ktorí sú aktívni, chcú sa rozvíjať a získať širší obzor.  Každý mal počas Expedície svoju úlohu a bolo kľúčové, aby si ju splnil. Navzájom  sme sa podporovali, spoznávali sa a budovali dobré vzťahy. Na škole si medzi Dofáčkami a Dofákmi často hovoríme, že bronzová Expedícia je zvládnuteľná bez problémov, strieborná je náročnejšia a môže priniesť krízové momenty, zatiaľ čo zlatá Expedícia je skutočná výzva. My sme ju však zvládli. Vedeli sme spolu komunikovať, riešiť problémy a vždy sme si navzájom pomáhali. Nemali sme žiadne hádky v tíme, a to považujem za veľký úspech.

Aká je najvýraznejšia spomienka, ktorú máš z Expedície?

Raz sme museli podať lieky členke nášho tímu, ktorá sa necítila dobre. Okamžite sme využili lekárničku a všetky potrebné veci. Nespanikárili sme, zachovali sme pokoj a pomohli jej. Našťastie všetko dobre dopadlo.

Zlepšil sa tvoj vzťah k prírode po absolvovaní Expedícií? A vydal by si sa vďaka svojim terajším skúsenostiam do prírody aj sám?

Určite sa zlepšil môj vzťah k prírode. Teraz by som sa bez obáv vybral na túru aj sám. Po tejto skúsenosti sa cítim oveľa istejší a otvorený objavovať prírodu.

V rámci tvojho Talentu si hral na klavír a dokonca si mal ambíciu naučiť sa skladať vlastné skladby. Ako sa ti podarilo zvládnuť tento ambiciózny cieľ?

Pôvodne som si myslel, že skladať vlastnú hudbu bude jednoduchšie. Možno niektorí ľudia majú prirodzený talent – jednoducho si sadnú za hudobný nástroj a bez problémov vytvoria skladbu. Pre mňa to však nebolo také jednoduché. Uvedomil som si, že pri komponovaní hudby zohrávajú dôležitú úlohu aj emócie, ktoré človek v danej chvíli prežíva. Neraz sa mi stalo, že niektoré časti mojej skladby neboli úplne vyvážené – niektoré zneli veselo, či romanticky, iné naopak, melancholicky. Práve vtedy som pochopil, že hudba je odrazom našich pocitov v konkrétnom momente. Emócie sa vlastne pretavia do hudobného nástroja.

Čo ťa motivovalo k založeniu hasičského zboru a pokračuje jeho činnosť na vašej škole dodnes?

Motivovala ma moja triedna pani profesorka a môj rodinný vzťah k hasičstvu. Pochádzam z rodiny, ktorá má tradíciu v zakladaní hasičských zborov. Môj pradedko zakladal hasičský zbor v Zlatých Moravciach a môj ocino bol krajský riaditeľ hasičov v Nitre. Mal som radosť, keď mi Národná kancelária DofE tento cieľ schválila, pretože sa mi zdal ako originálny. Spočiatku sme mali ako hasičský zbor na škole fungovať len ako malá organizácia popri školskom parlamente. Vedenie školy ma presvedčilo, aby sme to spravili profesionálnejšie. Veľmi mi pomáhala moja triedna pani profesorka. Po dvoch mesiacoch náročných administratívnych úkonov a tvorby stanov, sme 9. októbra 2023 oficiálne vznikli. Naši bronzoví a strieborní Dofáci a Dofáčky si v ňom môžu plniť oblasť Dobrovoľníctva. Zbor je stále aktívny a rozrastá sa, tento rok máme už dvadsať členov.

Ak by si mal vybrať jednu vec, ktorá ťa pre teba počas plnenia aktivít v oblasti Dobrovoľníctva najdôležitejšia, čo by to bolo? Na čo si ako zakladateľ hasičského zboru budeš ešte dlho pamätať?

Určite to boli akcie, na ktorých sme pomáhali. Osobne na mňa najviac zapôsobili momenty, keď sme ako hasiči pomáhali zabezpečiť školské podujatia. Vďaka nám mohla škola využívať väčšie priestory. Náš tím dobrovoľných hasičov zabezpečil protipožiarnu pomoc. Mali sme školenie s profesionálnymi hasičmi a aj starší členovia, ako ja, mohli zabezpečiť bezpečnosť. Tieto momenty boli pre mňa veľmi silné a nezabudnem na ne.

Čo pre teba znamenal šerm ako cieľ a venuješ sa mu aj po ukončení zlatej úrovne?

Vždy som chcel vyskúšať šerm a počas DofE prišla skvelá príležitosť. Bol som rád, keď som zistil, že máme kurzy šermu aj v Nitre. Šerm ma úplne pohltil, pretože ide nielen o fyzickú aktivitu, ale aj o duchovný rozmer, prepojenie tela a ducha. Mojím cieľom bolo naučiť sa historickú scénku spolu s dýkou. Naučil som sa, ako prepájať šerm s herectvom, ktoré som si do istej miery tiež musel osvojiť. Po čase som sa naučil nielen športový šerm, ale aj historický, čo je úplne iný štýl. Tieto skúsenosti ma naučili nielen techniku, ale aj to, ako sa pohybovať a hrať v scénkach, ktoré sme predvádzali na vystúpeniach. Vystupovali sme v Nitre a počas noci múzeí v Nových Zámkoch.

Ako ovplyvňujú tvoje skúsenosti z Dofe tvoju budúcnosť a čo ti program priniesol do života?

DofE ma naučilo plánovať si veci, efektívne pracovať na svojich cieľoch a získavať praktické skúsenosti, ktoré viem využiť aj v budúcnosti. Ak by som mal vybrať najdôležitejšiu vec, určite by to bola dôvera a spolupráca v tíme.

DofE mi pomohlo aj pri príprave na vysokú školu. Získal som schopnosť rozdeliť si čas a pravidelne sa venovať rôznym aktivitám. Nielen že som sa naučil nové zručnosti ako šerm či klavír, ale aj praktické veci ako napísať stanovy, postaviť stan alebo orientovať sa v prírode. Tieto skúsenosti považujem za veľký prínos, ktorý by mi inak chýbal.

Plánuješ sa aj po absolvovaní DofE naďalej venovať niektorým z týchto aktivít a rozvíjať sa v nich?

Áno, chcel by som pokračovať v aktivitách, ktoré ma bavili, hlavne v šerme. Tento rok mám pauzu kvôli príprave na vysokú školu, ale po maturitách a prijímačkách by som sa chcel k šermu vrátiť. Hoci teraz nemám čas trénovať pravidelne, plánujem sa šermu venovať aj naďalej, pretože ma to naozaj napĺňa. Hlavne si cením, že som sa v ňom prepracoval na vyššiu úroveň. 

Čo by si odkázal budúcim Dofáčkam a Dofákom?

Absolvovaním DofE získate nové zručnosti, či už v oblasti Dobrovoľníctva alebo Športu, zažijete nové výzvy, vyskúšate si rôzne aktivity a kedykoľvek v budúcnosti sa k nim môžete vrátiť, ak vás opäť nadchnú.