Vytrvalosť nie je o sile, ale o odhodlaní pokračovať
Tomáš Pjaták má sedemnásť rokov, študuje na Strednej zdravotníckej škole v Trnave a momentálne pracuje na svojej zlatej úrovni DofE. Program mu priniesol vytrvalosť, disciplínu a schopnosť dotiahnuť svoje ciele do úspešného konca. Počas bronzovej a striebornej úrovne sa zdokonalil v plánovaní, naučil sa dôverovať vlastným silám a uvedomil si, že aj malé kroky vedú k veľkým výsledkom. Ako Talent si zvolil hru na basgitaru, ktorej sa plánuje venovať aj naďalej. Páči sa mu, že svojou hrou môže prispieť tam, kde je to potrebné.
Čo ťa motivovalo zapojiť sa do DofE a čím ťa program zaujal?
Do programu DofE som sa zapojil najmä vďaka inšpirácii od mojich kamarátov z východu, no veľkú motiváciu som mal aj zo strany mojej rodiny, rodičov a súrodencov. Videl som v ňom príležitosť posunúť sa o úroveň vyššie, akoby som sám seba „upgradoval“ na lepšiu verziu. Samozrejme, ovplyvnili ma aj konkrétne veci. Veľmi ma lákala myšlienka Expedície v prírode a ten pocit, že si človek musí poradiť sám. Táto skúsenosť ma úprimne veľmi potešila a naplnila. Plusom boli aj body na prijímačky na vysokú školu. Celkovo ma DofE zaujalo kombináciou dobrodružstva, osobného rastu a reálnych prínosov do života.
Aký osobnostný posun na sebe pozoruješ alebo akou osobnou či inou zmenou si počas svojej DofE cesty prešiel?
Keď sa pozriem späť na svoju cestu v DofE, vidím na sebe veľký posun najmä v sebadisciplíne a vytrvalosti. Predtým som mal tendenciu niektoré veci odkladať a úprimne, často aj dosť dlho. DofE ma naučilo, že keď si dám cieľ, nemôžem ho len tak „odložiť do šuflíka“. Musím na ňom pracovať pravidelne, aj keď by som niekedy radšej spal alebo hral počítačové hry. Zlepšil som sa aj v plánovaní. Musel som si rozvrhnúť čas tak, aby som stíhal školu, tréningy aj Dobrovoľníctvo, a aby mi zároveň ostalo aspoň trochu času na oddych. Najväčší posun však vidím v sebavedomí. Keď zvládneš Expedíciu v prírode, kde si odkázaný sám na seba, a splníš všetky svoje ciele, zrazu si povieš: „OK, toto som dal… tak čo už by som nedal?”
Ako Šport si mal posilňovanie. Prečo si si vybral práve túto aktivitu a čo ti priniesla do života?
Cvičiť som začal najmä vďaka motivácii od kamarátov a inšpirácii spolužiakov, ktorí chodili do fitka takmer každý deň. Postupne som si uvedomil, že pre mňa to nie je len o fyzickej kondícii, ale aj o disciplíne a pravidelnosti. Tréning mi priniesol silu, rast svalov a hlavne motiváciu pokračovať ďalej. Každý tréning je pre mňa taká malá výhra, lebo vidím pokrok a viem, že robím niečo, čo má dlhodobý význam pre moje zdravie aj psychickú pohodu.
V rámci Talentu si sa venoval hre na basgitaru. Pokračuješ v hre aj naďalej? Aké sú tvoje ďalšie plány v tomto smere?
Na basgitaru som začal hrať najmä preto, že u nás v kostole počas svätých omší a chvál nemal kto hrať na basu. Povedal som si, že možno práve ja som ten, koho potrebujú. A tak som sa do toho pustil. Čím viac som hral, tým viac ma to bavilo. Plánujem v tom pokračovať a možno sa raz pridám do kapely, ktorá hrá niečo v štýle Beatles alebo Oasis, alebo zatiaľ zostanem hrať v kostole, kde ma ako basgitaristu naozaj veľmi potrebujú. Páči sa mi myšlienka, že hudbou môžem prispieť tam, kde to má zmysel.
Ako Dobrovoľník si pomáhal iným ľuďom. Povedz mi, prosím, o tomto svojom cieli viac. Čo konkrétne si robil, pre koho a prečo si sa rozhodol pre takúto aktivitu?
Ako Dobrovoľník som pomáhal kamarátovi s prácami v jeho dome. Nešlo o rekonštrukciu od základov, skôr o úpravy a práce vo vnútri. Väčšinou som zametal, natieral plátnom, penetroval steny a podobne. Do tejto aktivity som sa zapojil preto, že som nenašiel nič iné, čo by ma tak bavilo. Napríklad zbieranie odpadu v prírode ma vôbec nelákalo. S Vedúcim, ktorý je zároveň mojím kamarátom, sme si rozumeli už dlhší čas a keď som videl, že má plno práce, jednoducho som mu chcel pomôcť. Navyše sa vždy našla nejaká činnosť, do ktorej som sa mohol zapojiť, najčastejšie to bolo zametanie.
Čo bolo pre teba počas tvojej DofE cesty najväčšou výzvou?
Najväčšou výzvou počas mojej DofE cesty bolo udržať si pravidelnosť a disciplínu pri plnení jednotlivých aktivít. Niektoré úlohy, najmä tie, ktoré vyžadovali dlhodobé úsilie, neboli vždy jednoduché a musel som si nájsť čas i motiváciu aj napriek bežným povinnostiam a únave. Bola to však cenná skúsenosť, ktorá mi pomohla lepšie si zorganizovať čas a vytrvať aj v náročnejších chvíľach.
Čo praktické do života si sa počas DofE naučil?
Počas DofE som sa naučil viac sústrediť na seba a svoje potreby, starať sa o seba nielen fyzicky, ale aj psychicky. Nebál som sa stanoviť si väčšie ciele, ktoré ma spočiatku možno trochu desili, no postupne som si začal veriť, že ich dokážem splniť. Táto skúsenosť ma naučila lepšie si plánovať čas, hospodáriť s energiou a dokončiť to, čo som začal. Získal som viac trpezlivosti a odhodlania a uvedomil som si, že aj malé kroky, ak sa robia pravidelne, vedú k veľkým výsledkom. To, čo som sa naučil, teraz využívam nielen pri osobných projektoch a v škole, ale aj pri rozhodovaní o svojej budúcnosti. Viem si stanoviť priority, rozložiť si prácu na menšie časti a hlavne nevzdať sa, keď príde prekážka.
Ktorému zo svojich cieľov sa plánuješ naďalej venovať a prečo?
Do budúcna sa chcem naplno venovať športu a fyzickej aktivite, pretože chcem, aby moje telo aj svaly ďalej rástli. Hudba je pre mňa tiež dôležitá ale nové veci sa na basgitare či gitare viem naučiť rýchlo. Momentálne cítim, že je čas viac investovať do svojho zdravia, kondície a sily. Verím, že pravidelný tréning mi prinesie nielen lepšiu formu, ale aj viac energie a disciplíny, ktorú môžem využiť aj v iných oblastiach života. Hudbu určite nechcem nechať bokom, no teraz je pre mňa prioritou fyzický rozvoj.
Aký najsilnejší zážitok máš z Expedície?
Najsilnejším zážitkom z tohtoročnej cvičnej Expedície bolo pre mňa jedno dosť vtipné, ale zároveň poučné nedorozumenie. Omylom som si nezabalil stan, takže sme nakoniec spali v tom, ktorý niesol môj kamarát. O pár týždňov neskôr som ho takmer zabudol vo vlaku a nebyť dievčat z nášho tímu, opäť by sme spali len v provizórnom prístrešku. A keď sme po niekoľkých hodinách dorazili do cieľa, zasa sa mi záhadne stratili tyčky od stanu. Nakoniec sme opäť improvizovali s kamarátovými. Práve vďaka týmto situáciám som si uvedomil, aké dôležité je byť dobre pripravený, dvakrát si skontrolovať výbavu a vedieť sa prispôsobiť, keď sa niečo pokazí. Celá táto skúsenosť nám priniesla veľa smiechu, no zároveň posilnila naše kamarátstvo a ukázala, že tímová spolupráca a vzájomná podpora sú kľúčové.
Čo by si odkázal budúcim Dofáčkam a Dofákom? Prečo je dobré zapojiť sa do programu?
Budúcim účastníkom by som odkázal, aby sa nebáli ísť do toho naplno. DofE je program, ktorý ponúka možnosť skúsiť nové veci, spoznať inšpiratívnych ľudí a objaviť svoje silné stránky. Nebude to vždy jednoduché a prídu aj chvíle, keď sa vám nebude chcieť pokračovať. Práve vtedy však zistíte, že v sebe máte viac, než ste si mysleli. Pre mňa bolo DofE nielen o aktivitách a Expedíciách, ale aj o tom, že som sa naučil plánovať, vytrvať a pracovať na sebe. A hlavne, každý si z programu odnesie niečo iné, no vždy to bude niečo, čo sa mu v živote zíde.