Nikdy nevieš, čo ti môže táto príležitosť priniesť

Čo ťa motivovalo zapojiť sa do DofE?

Od detstva som sa zapájala do rôznych aktivít. Ako hovorí moja mamka - musela som byť jednoducho všade! Na škole sme mali prezentáciu o tom, čo je DofE a vyzeralo to super… Už dlhšie som hľadala niečo, čo ma bude motivovať a posúvať v živote ďaleje.Na DofE je úžasné práve to, že spája viacero aktivít - dobrovoľníctvo, šport, talent a dobrodružnú expedíciu.
Dokážem sa neskutočne nadchnúť pre veci, ktoré mi dávajú zmysel, a tento program bol práve jednou z týchto vecí. O DofE by mal vedieť každý, lebo je to skutočne unikátna vec.Mala si aj nejakých kamarátov, ktorí sa zapojili do DofE s tebou?

Začala som ako prvá. Vyskúšala som si, aké to je a keďže som o tom neprestajne hovorila, postupne sa pridali aj ďalší.

DofE má tri úrovne - Bronzovú, Striebornú a Zlatú. Ty si dokončila všetky. Čo ťa motivovalo?

Moja vedúca, Natália Bajtošová, je veľmi inšpiratívna osoba, poháňala ma vpred. Okrem toho,veľmi veľa ľudí z môjho okolia skúsilo DofE, práve kvôli mne. Bolo to pre mňa hnacou silou, že teraz sa nevzdám, keď som pre nich príkladom.

Všetci sme len ľudia a niektoré veci, na ktoré sa odhodláme, sú náročné. Mala si aj ty taký moment, kedy sa ti nechcelo pokračovať?

Jasné, že som mala takýto moment, ale bolo mi ľúto nechať za sebou celý ten čas, ktorý som pre DofE obetovala. Vedela som, že s každou ďalšou hodinou získam nejakú novú skúsenosť a zážitok.

V oblasti talentu si sa venovala písaniu poviedok a beletrie, vieš nám priblížiť ako vyzerala tvoja cesta?

Na bronze som začala s písaním, avšak kvôli zdravotným komplikáciám som nemohla pokračovať. Nevzdala som sa a skúsila som niečo iné - varenie. Na striebre si moju pozornosť získalo pletenie košíkov, čo bolo pre mňa obrovským zážitkom, keďže som ich plietla v klube seniorov aj s mojou vlastnou babkou. Až na zlatej, najvyššej úrovni, som sa dostala späť k písaniu. Moja cesta písania sa začala ešte pred samotným DofE, keď som ako malá dávala čítať príbehy mojej babke. Pokračujem dodnes.

Čo pre teba znamená písanie?

Pre mňa bolo písanie niečo, čím som vedela ventilovať moje pocity a niekedy aj vybiť frustráciu. Vďaka DofE som vytvorila môj prvý návrh knihy. Je v nej vidieť, ako som niektoré veci potrebovala dať zo seba von. Práve v tom mi písanie neskutočne pomáhalo. Moji hrdinovia a hrdinky mohli byť čímkoľvek. Hocičo, čo som v sebe v tom čase riešila, tak mohli zažívať a riešiť problémy tak, ako chceli oni. Nemusela som riešiť, či je možné, aby sa niečo stalo, nebolo to podstatné. Podstatné bolo, aby som vyjadrila, čo som cítila. 

DofE mi pomohlo vybudovať si návyk pravidelného písania, a následne som sa zúčastnila aj National Novel Writing Month., Je to pôvodne americká výzva, ktorá sa rozšírila do celého sveta. Mojou úlohou bolo za mesiac napísať text v rozsahu 50 000 slov, čo sa mi nakoniec podarilo splniť. 

Máš ešte nejaké zaujímavé postrehy, situácie alebo veci, ktoré sa ti podarili v rámci písania?

Dostala som sa do skupiny betareaderov, kde človek môže napísať, ak potrebuje, aby niekto prečítal jeho text a poskytol mu naň spätnú väzbu. V tom čase som robila DofE,  a spoznala som sa s niekoľkými ľuďmi, s ktorými sme si navzájom texty komentovali. Naučila som sa prijímať a ponúkať spätnú väzbu,  čo je pri písaní dôležité. Komentár nemusí byť vždy príjemný ale kvalitu písania ovplyvní. Všetko je súčasťou môjho rastu a túto cestu by som nezmenila!

V dobrovoľníctve si pomáhala na oddelení neurológie. Ako si sa dostala k takémuto netradičnému dobrovoľníctvu?

 Moja mamka v tom čase pracovala naoddelení neurológie a občas som ju chodila navštíviť. Videla som, že pomoc by sa im hodila.Väčšinu svojho dobrovoľníctva som strávila na JIS-ke, kde sú veľmi ťažké prípady. Bolo to dosť náročné, najmä po psychickej stránke. Prišla som totiž do kontaktu s ľuďmi, ktorí sa nedokázali najesť alebo pohybovať končatinami. Bolo mi ich ľúto a rada som im pomohla.

Pomáhala som im s vecami, na ktoré som nepotrebovala kvalifikáciu. Boli to síce maličkosti, ale veľká pomoc pre zdravotné sestry a sanitárky. Podávala som im lieky, starala sa o hygienu. Najčastejšie som asi pomáhala s kŕmením. Svojou prítomnosťou na oddelení som odľahčila prácu zdravotných sestier. Pri kŕmení som sa s pacientkami a pacientmi rozprávala. Keď som bola pri chorých, nikdy som nemyslela na čas. Ten vždy ubiehal zázračne rýchlo. 

Akým spôsobom ťa toto dobrovoľníctvo pripravilo na budúcnosť?

Dobrovoľníctvo mi dalo vďačnosť za vlastné zdravie a pokoru. Aj pri bežnej návšteve nemocnice už čas zdravotníkov vnímam inak. Často som v duchu nadávala, že v nemocnici všetko dlho trvá, teraz to vnímam inak, lebo viem, že táto práca je náročná. Trávila som tam pár hodín, no bola som totálne vyčerpaná.  Niektorí zamestnanci na oddelení denne trávia aj dvanásť hodín. Často sme na zdravotnícky personál  nepríjemní, lebo nemyslíme na to, koľko pre nás denne robia a koľko energie do svojej práce vkladajú.

Na rezidenčnom projekte si sa zúčastnila Európskeho olympijského festivalu mládeže. Ako si sa k tomuto projektu dostala?

Videla som upútavku na Facebooku a išla som do toho. Našla som, že by som sa  prostredníctvom projektu mohla venovať udržateľnosti. Bola to pre mňa skvelá téma, keďže je to veľmi aktuálne a dopady globálneho otepľovania vidíme aj všade v médiách.
 

Splnil tento Európsky olympijský festival tvoje očakávania?

Som neuveriteľne vďačná, že som mala  šancu byť súčasťou festivalu. Bol to pre mňa skvelý zážitok. Keď som videla, aký obrovský kus práce a koľko skvelých ľudí je za týmto podujatím. Naučilo ma to, že pri každej organizovanej udalosti je kľúčový zohratý tím.

Akú schopnosť alebo povahovú vlastnosť si objavila prostredníctvom DofE?

Určite varenie. Kedysi som k nemu vôbec nemala vzťah. Dnes sa už v kuchyni nebojím experimentovať a hlavne - nie som závislá iba na mamkinej kuchyni.  Okrem toho sa viac zamýšľam nad tým, čo idem urobiť a aký to asi môže mať dopad predtým, než sa do toho pustím.Ďalšia vec - DofE ma naučilo aj väčšej otvorenosti. Môžem povedať, že už nemám takú tendenciu si vytvárať predsudky voči ostatným ľuďom, ako som mala kedysi. 

Aký odkaz by si poslala mladým ľuďom, ktorí chcú vyskúšať DofE?

DofE je pre každého, kto chce urobiť niečo so svojím životom. Často si stanovujeme ciele, ku ktorým sa nikdy nedostaneme. DofE je tu práve preto, aby nám pomohlo tieto ciele dosiahnuť a sny premeniť na skutočnosť.

Akú myšlienku podľa teba mladým ľuďom odovzdáva DofE?

Vzbudzuje pocit zodpovednosti, vychováva dôsledných mladých ľudí. Poskytuje mladým ľuďom nástroje na získavanie nových skúseností. Mladí ľudia dokážu úžasné veci. Nezabúdaj - nie si o nič horšia či horší!

Rob veci, ktoré ťa zaujímajú a napĺňajú. Aj ja som si kedysi hovorila, že nie som dosť dobrá, možno to nezvládnem, bude to komplikované... Ale dôležité je ísť do toho a začať. Niekedy niečo nevyjde, ale využi tú príležitosť, ktorú máš pred sebou, nikdy nevieš, čo ti môže priniesť.