Práca učiteľa má pre mňa zmysel

Aká je cesta DofE na vašej škole?

K DofE sme sa dostali cez Janka Smolku. Sme zapojení približne päť rokov. Prvú informáciu o tomto programe som dostal od našich študentov. Dozvedel som sa, že aj iné školy v Košiciach sú do DofE zapojené. Jeden študent, ktorý bol v maturitnom ročníku, mi program DofE opísal. Práve tento študent bol prvým impulzom. Prosil ma, aby som DofE priniesol aj na našu školu. 

Ako sa pozeráte na Vaše začiatky s programom DofE?

Videl som za tým veľa práce, no Janko Smolka, programový manažér pre východné Slovensko, ma dostatočne nadchol. Prišiel k nám do školy a predstavil Medzinárodnú cenu vojvodu z Edinburghu. Ešte v ten deň som mu potvrdil náš záujem vstúpiť do programu.  Absolvovali sme školenie, a tam sme zistili, čo nás všetko čaká. Na začiatku nás bolo šesť učiteľov. Program sme predstavili mladým a dali sme im čas na rozmyslenie, pretože DofE nie je aktivita na týždeň ani na dva. V DofE sa študenti naučia, že ide o progres a sledovanie dlhodobých cieľov, nie o okamžitú väzbu akcia-reakcia. 

V DofE máte viacero pozícií – ste Koordinátor, Vedúci aj Expedičák. Ako zvládate všetky tieto úlohy?

V súčasnosti máme študentov, ktorí robia striebornú aj zlatú úroveň, a vnímam veľkú pomoc aj z ich strany. Oni sami sa ponúkli, že v rámci dobrovoľníctva nám s programom DofE pomôžu. Niektoré spoločné stretnutia predtým organizovali učitelia, teraz nám s nimi pomáhajú študenti. Je dobré, keď si rovesníci pomáhajú a vymieňajú informácie. Pomáhajú spolužiakom pripravovať sa na rôznorodé situácie, napríklad aj na DofE expedície. Medzi nami učiteľmi sme si zase našli systém a vieme si rozdeliť študentov podľa povinností. Na DofE expedície sme boli spočiatku dvaja, teraz je nás šesť. Vieme si všetko pekne rozdeliť.

Rastie záujem o program DofE na vašej škole?

Rastie, aj študentov sa zapája viac. Niekedy bolo dokonca náročné zorganizovať štyri skupiny na jeden dátum. S počtom účastníkov prirodzene vzrastá počet učiteľov, ktorí sú do DofE zapojení. Najlepšie však funguje, keď si skúsenosti s programom vymieňajú, ako som už spomínal, práve mladí medzi sebou. 
 

Čo DofE podľa vás študentov učí?

Myslím si, že je to najmä time management. Niekedy je to jedna až tri hodiny týždenne a aj to vie byť pre nich náročné. Ak majú veľa učiva a krúžkov, môže vzniknúť pocit, že nič nestíhajú. Kľúčom k lepšej organizácii času sú zápisky a dôslednosť. Neustále ich učíme, že vďaka zápiskom do ORB vidia svoje napredovanie. Učia sa nasledovať svoje dlhodobé ciele a vidieť svoj progres každý týždeň. 

Plus, ako aj oni sami hovoria, DofE ich učí aj zodpovednosti. 

Aké ďalšie výhody vidíte v DofE?

Keď žiaci dávajú prihlášky na vysoké školy alebo do zamestnania, často uvádzajú, že absolvovali program DofE. Zároveň DofE buduje komunitu. Na expedíciách sa stretávajú žiaci rôznych vekových kategórií, ktorí sa predtým nepoznali. Tak pre mňa, ako aj pre kolegov je zaujímavé vidieť decká mimo školy, trochu nahliadnuť do ich života a pochopiť ich. Mnohí a mnohé z nich si cenia, že sa o nich zaujímame a venujeme sa im. Aj vďaka tomu vedia nie iba prijímať, ale aj dávať. Zapájajú sa do dobrovoľníckych aktivít a nečakajú, že za to musia automaticky niečo dostať. 

V čom ste sa vy ako učiteľ zmenili počas piatich rokov s DofE?

Možno v tom, že v súčasnosti nechávam deckám väčšiu voľnosť. Keď sme začínali, mal som pocit, že na študentov veľmi tlačím. Potom som si uvedomil, že dohľad tam určite byť má, ale nie je o tom, že my, učitelia, žiakov do niečoho nútime. Veľa dokážu aj z vlastnej iniciatívy. V tomto je podľa mňa dôležitá kvalita, a nie kvantita. 

Minulý rok sme aj s inými učiteľmi a pracujúcimi s mládežou, teda s Dofákmi a Dofáčkami, zhodnotili, že by sme radi mali niečo také, ako je DofE pre pedagógov. Tiež by sme si stanovili ciele a pozorovali vlastný progres.

Keby ste mali takúto možnosť, aké ciele by ste si pre seba stanovili?

Napríklad v rámci Dobrovoľníctva mi napadá, že niektorí chodíme darovať krv, ale to je len raz za tri či štyri mesiace. Čo sa týka Športu, teraz chodím častejšie na bicykel. Snažím sa mať cieľ a prejsť za týždeň aspoň dvadsať kilometrov. V Talente by som si zvolil naučiť sa cudzí jazyk. Cítim potrebu odbúrať pracovné povinnosti. Nájsť si miesto pre mentálny oddych a fyzicky sa hýbať. Najviac ma bavia expedície. Tie ma v rámci DofE veľmi nakopli. Nezvykol som predtým chodiť na turistiku, maximálne na prechádzku. Je pre mňa povzbudzujúce vidieť, ako vnímajú pobyt v prírode žiaci. Zistil som, koľko krásnych miest je na Slovensku. Objavil som čaro turistiky a našiel spôsob, ako si cez fyzickú námahu mentálne oddýchnuť.

Aký je tento rok s DofE na vašej škole?

Tento rok máme okolo štyridsať detí, čo je najviac, odkedy sme začali. Keď máme menej Expedičákov, vypomáhame si s inými školami. Tento rok sa nám podarilo zložiť expedíciu s našimi žiakmi a Dofákmi z Bratislavy.

Zažili ste niečo zaujímavé na expedíciách?

Záleží od zloženia tímu. Chalani si chcú dokázať, že sú fyzicky zdatní. Vybrali si Čergov, ktorý je náročný na turistiku. Zažil som to spolu s nimi a trasa aj prevýšenie boli náročné. Na kvalifikačnú expedíciu si vybrali Muránsku planinu, ktorá tiež nie je veľmi navštevovaná. Decká boli odkázané samé na seba. Bola to pre nás veľmi ďaleká lokalita, potom sme neskoro prichádzali na táborisko. Poučili sme sa a teraz si vyberáme okolie Košíc alebo okres Rožňava. Mnohí zo študentov spali vonku po prvý raz, učili sa orientovať bez mobilu, zakladali oheň a tak ďalej. Počas expedície na Muránsku planinu nám veľmi pršalo. Niektorí nemali náhradnú obuv. Museli sa vynájsť a improvizovať. Dali si na nohy igelitky, aby boli v suchu. Ocitli sme sa aj na miestach, ktoré neboli dobre značené. Naučili sa orientovať v prírode len podľa mapy. Skupinky sa vedeli zohrať. Niekto doniesol jedlo, niekto vybavenie. Ja sám som sa napríklad naučil, že si stačí zabaliť menej jedla. Rovnako sa mnohé veci naučili aj žiaci. 

Aké je pre vás povolanie učiteľa?

Často sa mojich študentov pýtam, či by sa niekto z nich chcel stať učiteľom. Väčšina sa zhodla na tom, že učitelia si veľa práce nosia domov. To je nevýhoda tohto povolania. Prekvapilo ma, že si sami seba nevedia predstaviť v pozícii pedagóga. Necítia sa až tak zodpovední. Ja z nich tento pocit nemám. Myslím si, že sú k sebe veľmi kritickí. Napriek tomu máme žiakov, ktorí sa rozhodnú ísť študovať na vysoké školy pedagogického zamerania. 
 

Čo sa môže naučiť učiteľ od svojich žiakov?

Študenti nás učiteľov často veľa naučia. Mňa povolanie učiteľa baví, hoci je to niekedy náročné. Keď sa niektorí študenti po rokoch vrátia a už pracujú, mám radosť, že som ich predtým učil a že udržiavame vzťahy. Teší ma, že sa im v živote darí. To ma napĺňa. DofE nás so žiakmi zblížilo. S našimi prvými Dofákmi a Dofáčkami sme doteraz v kontakte. Keď sa stretneme, radi spomíname na spoločné chvíle. Zabavíme sa aj na rôznych problémoch, s ktorými sme sa potýkali. Je to iné, ako keby sme mali spoločné zážitky len zo školských lavíc. V prostredí mimo školy, v rámci DofE, som videl, na čom konkrétne žiaci pracovali. Veľmi si cenia ochotu pedagógov, ktorí sa im venujú aj mimo školy. Každá práca môže byť náročná. Niekedy zafrflem, ale potom vidím, aké je to super a študenti sú vďační. Teší ma, keď vidím, že máme od nich spätnú väzbu. Práca učiteľa má pre mňa zmysel.