Práve vďaka Dofáčkam a Dofákom som videla svetlo na konci tunela

Katarína Hybenová je učiteľka na Evanjelickej spojenej škole v Liptovskom Mikuláši so zameraním na bilingválne vzdelávanie. Vyučuje anglický jazyk a vedie krúžok taliančiny. Aktívne sa venuje aj programu DofE, kde zastáva pozície Koordinátorky a Vedúcej.

Čo pre vás DofE znamená?

Motiváciu aj mentálny rozvoj. S programom sme na škole začali tesne pred pandémiou covidu. Počas tohto obdobia som si opakovane čítala zápisky študentov v Online účastníckej knižke. Snaha študentiek a študentov mi dávala aj počas tohto náročného obdobia zmysel. Práve vďaka Dofáčkam a Dofákom som videla svetlo na konci tunela. Od našich študentov máme na program úžasnú spätnú väzbu. Vidím ako sa vďaka DofE vedomostne aj osobnostne posúvajú. Stali sa z nich sebavedomí mladí ľudia, ktorí dokážu pracovať so svojím strachom. DofE im ukáže cestu a vlastnú sebahodnotu. Naša bilingválna škola je zameraná na výkon a je pomerne náročná na štúdium. Vďaka DofE žiaci vidia, že škola nie je iba tvrdý dril, ale môžu objavovať aj vlastné hodnoty kľúčové pre ich ďalší osobnostný rozvoj. V tomto má pre mňa Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu obrovskú silu. 

 

V čom DofE rozvíja vašich študentov?

Naučia sa pracovať samostatne, spoliehať sa sami na seba, no hlavne začnú veriť vo vlastné schopnosti. Zároveň zistia, ako odhadnúť vlastné sily. Na našej škole niekedy príliš kladieme dôraz na úspech.  V konečnom dôsledku, nie každý je vo všetkom skvelý. DofE učí decká vidieť svet reálnejšie.

 

Ako DofE posunulo vašu školu?

Naša škola je oveľa viac konkurencieschopná. DofE je jej pridanou hodnotou. Budúci záujemcovia o štúdium sa už na dni otvorených dverí pýtajú, či máme na škole DofE. Preto máme počas tohto dňa aj špeciálny DofE stánok. Študentov program zaujíma, je to pre nich nich významná pridaná hodnota. Vďaka DofE majú možnosť ukázať, že sú schopní rásť nielen akademicky, ale aj ľudsky a osobnostne.

 

Čo vám DofE dáva v rámci vašich rolí Koordinátky a Vedúcej?

DofE mi dáva nádej, že naša mládež sú rozumní ľudia s reálnymi cieľmi a schopnosťou kriticky myslieť a sú schopní vykročiť zo svojej komfortnej zóny. Naši pedagógovia robia DofE mimo svojich pracovných povinností. Oni mi dávajú odhodlanie, že naša práca má význam. Mnohým pedagógom záleží na tom, aby naša spoločnosť fungovala po všetkých stránkach.

 

Keby ste mohli zažiť DofE na vlastnej koži, aké ciele by ste si stanovili?

Robili sme pár takýchto aktivít spolu s kolegyňou. Mali sme dve možnosti ako DofE na našej škole uchopiť. Buď ísť tradičnou učiteľskou cestou a žiakov pravidelne kontrolovať alebo im dať viac voľnosti a priestor na sebarozvoj. Nech si úspech aj neúspech zažijú sami. Nie je nikde napísané, že DofE musia dokončiť. S kolegyňou sme študentom chceli ukázať, ako sa plnia ciele. Urobili sme si excel tabuľku a do nej sme si zapisovali, aby si to decká vedeli pozrieť. Spravili sme si „bronzovú úroveň”, potom sme si navýšili ciele a pokračovali sme ďalej na „striebornú úroveň”.  Neurobili sme si len Dobrovoľníctvo, lebo sme si povedali, že toho už pre spoločnosť robíme dosť (smiech). Do Talentu napríklad patrilo pravidelné vypisovanie triednej knihy. Mojou Mentorkou bola naša pani zástupkyňa. V rámci športu bol môj cieľ zabehnúť desať kilometrov za jednu vyučovaciu hodinu. Všetko sa nám podarilo. Decká naša snaha veľmi motivovala a zaujímala. 

 

Na ktoré z dosiahnutých cieľov vašich študentov ste špeciálne hrdá?

Som hrdá na každého jedného, kto sa do DofE zapojí a pracuje na sebe. Špeciálne na tých študentov, ktorým sa nepodarí dokončiť svoj cieľ na prvýkrát, nevzdajú to a začnú opäť od začiatku. Ak by som mala vybrať iba jedného, tak je to Timka Kellová.

 

Akým spôsobom pomáhate mladým Dofáčkam a Dofákom?

S jednou študentkou som napríklad odbehla polmaratón. Mali sme chalana, ktorý schudol dvadsať kilogramov. Sú to všetko veľké ciele a výzvy. Máme spätnú väzbu od študentov, ktorí sú na vysokej škole a hovoria, ako im DofE v živote pomáha. Toto sú pre mňa príbehy, na ktoré sa nezabúda. 

 

Už ste to naznačili, ale ako DofE pomáha študentom do budúcna?

Jednej našej študentke pomohlo v zahraničí spomenúť, že absolvovala DofE, a jednoduchšie získala ubytovanie. Rodina, ktorá ju ubytovala, veľmi ocenila jej zapojenie do programu a vlastný sebarozvoj. Ďalej učí DofE študentov time management a systematickosť. Aj jedna hodina do týždňa niečo znamená a vie vám pozitivne ovplyvniť rok života. 

 

Zlepšilo DofE váš vzťah so žiakmi?

Ja som otvorený človek a vždy som sa snažila mať dobré vzťahy. Ako DofE Koordinátorka som lepšie spoznala ešte viac žiakov a žiačok. Na expedíciách ich spoznávam z úplne inej stránky. Mnohokrát majú v škole inú tvár ako mimo nej. Na expedícii sa ukáže ich čistá osobnosť. 

 

Vidno na žiakoch zapojenie sa do DofE aj počas vyučovania?

Mnohí si zlepšili známky a naučili sa pracovať so svojím časom. Zistili, že aj pravidelných desať minút za deň má hodnotu. Vedia lepšie organizovať svoj čas a zistiť, koľko majú sily. Vedia si určiť priority. Bronzová úroveň je štartovná. Na striebornej veľa deciek zistí, že nemusia byť vo všetkom stopercentní. Často svoje ciele prehodnocujú. Napríklad jedna žiačka si dala ako Dobrovoľníctvo výpomoc na mestskom úrade, lebo túžila pracovať vo verejnej správe. Zistila, že to nie je to, čo si predstavovala. Sama povedala, že jej táto skúsenosť zachránila roky na vysokej škole. V rámci DofE konfrontujú študenti svoje predstavy a vízie s realitou. Toto je podľa mňa ďalšia obrovská hodnota DofE.

 

Aký je DofE tím na vašej škole? 

Nás pedagógov DofE naučilo, že aj naše bežné zabehnuté rutiny sa dajú robiť inak. Absolvovali sme aj Diamantovú cenu DofE, ktorá pomáha pedagógom rozvíjať manažérske zručnosti. Mne sa to veľmi páčilo, objavila som tam štvrtú dimenziu tohto sveta (smiech). 

Na začiatku našej DofE cesty sme boli len dve. Postupne do tímu naberáme podobne ladených kolegov. Verím, že nás bude stále viac, lebo aj študentov každý rok pribúda. S DofE sa nám spolupracuje dobre.

 

Koľko máte v súčasnosti zapojených študentov?

Momentálne ich aktívne pracuje na svojich cieľoch okolo sto.

 

Aké je pre vás povolanie učiteľky?

Učím už dvadsať rokov, čas rýchlo letí. Práca s mladými ľuďmi ma drží v dobrej forme. Čas s nimi letí, ale starne sa pomaly. Deti sú skvelé. Slovenské školstvo potrebuje kvalitatívnu stabilitu. Samozrejme, problémom sú aj financie a technické vybavenie školy. Naša škola je evanjelická, nie štátna, preto máme iné aj podmienky financovania. Napríklad nespadáme do všetkých grantových schém. Deti sú stále rozhľadenejšie a scestovanejšie, musíme nasledovať trendy a pracovať na sebe. Aj angličtina študentov sa veľmi vyvíja a posúva. Niekedy sme mali deti, ktoré nevedeli vyčasovať sloveso „to be”, a teraz k nám nastupujú študenti, pre ktorých je angličtina samozrejmosťou. 

 

Čo žiakov najviac ovplyvňuje v učení angličtiny?

Určite je to internet, počítačové hry, cestovanie, pozeranie filmov a seriálov v angličtine. A samozrejme aj to, že ich rodičia sú tiež jazykovo zdatní. 

 

Aká je podľa vás súčasná generácia mladých ľudí?

Sú svojskí, ale to je v poriadku. Určite ich do istej miery ovplyvnila aj pandémia. Priama komunikácia robí mnohým z nich problém, sú introvertnejší. Zabúdame mladých ľudí učiť, že aj neúspech patrí k životu. Sme príliš orientovaní na výkon a jeho maximalizáciu. Buď si úspešný alebo si lúzer. 

 

Z čoho to podľa vás pramení?

Mnoho povinností za deti preberajú rodičia. Žiaci potom nevedia, čoho sú schopní a že sa môžu spoľahnúť sami na seba. DofE v nich pocit sebauvedomenia dokáže kladne podporiť. Musia sami osloviť svojho mentora, zamyslieť sa nad svojimi cieľmi, byť v kontakte s ostatnými Dofáčkami a Dofákmi. Počas expedícií nemôžu používať mobily, čo je častokrát oveľa väčšia výzva pre rodičov, lebo nemajú svoje deti pod kontrolou. V súčasnosti je populárny prístup vo výchove taký, že rodičia majú permanentnú kontrolu nad svojím dieťaťom. Myslím si, že od istého momentu si majú deti organizovať svoj život sami, hoci aj s chybami, tie patria k vývoju. Mnohokrát mladí ľudia ani nevedia, čo všetko dokážu. Niektorí sú vďaka DofE zaskočení, koľko toho sami zvládnu. Musíme mladým ľuďom nechať vlastný priestor na vývoj.